Počas cesty Bulharskom mali vcelku priaznivé počasie. Zažili však aj 35°C horúčavy a ľadovec s veľkosťou snehových gúľ.
NITRA/BULHARSKO. Takmer dvetisíc kilometrov má za sebou partia nitrianskych cyklistov, ktorá sa počas leta vybrala na dvoch kolesách spoznávať Bulharsko. Mužom v dôchodkovom veku by mohol ich kondičku a výdrž závidieť nejeden tridsiatnik.
Cyklisti prešli desiatky miest a dedín, šliapali do vrchov, klesali k moru, videli niekoľko svetových unikátov. Napriek tomu, že Bulharsko si pôvodne ako cieľ svojej cykloturistiky nevybrali, sú so svojou mobilnou dovolenkou spokojní. Ich zážitky im ešte dlho budú pripomínať nosiče plné fotografií a videí.
Ukrajinu museli zrušiť
Cyklonadšenci z Nitry sa tomuto športu venujú už niekoľko desaťročí, spoločne v partii svet objavujú zhruba posledných desať rokov. Jozef Barát, Anton Ivančík, Ľubomír Koiš, Ladislav Ílleš, Štefan Halla, Pavel Valábik a Peter Reptík už podnikli niekoľko cyklovýletov po Slovensku i Česku, kedy sa presúvali od prameňov k ústiam známych riek. Každý rok si vymyslia niečo nové. Doposiaľ bola ich najdlhšou okolo 1900-kilometrová cesta z Čiernej Hory do Nitry, pričom do štátu bývalej Juhoslávie sa dopravili lietadlom.
Vlani sa pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie vydali na cyklopúť zo Solúnu do Nitry. Domov sa vrátili presne 5. júla na sviatok vierozvestcov.
„Už dávnejšie sme sa strojili, že počas tohto leta navštívime Ukrajinu a Moldavsko, ale z pochopiteľných dôvodov z plánov zišlo. Uvažovali sme o Pobaltsku, ale nakoniec sme si zvolili Bulharsko,“ hovorí Anton Ivančík. „Vyberáme si také lacnejšie destinácie. Každého z nás cesta po Bulharsku vyšla okolo 400-500 eur.“
Najväčšia socha Matky Božej na svete
Hoci je táto krajina v porovnaní so Slovenskom chudobnejšia, rozhodne je v nej čo obdivovať. Rôzne kultúrne vplyvy, ktoré sa na tomto území po stáročia prelínali, tu zanechali jedinečnú architektúru. Nehovoriac už o prírode s úchvatnými scenériami vysokých vrchov i prímorských pláží.
„Z väčších miest sme prešli Sofiu, Plovdiv, Burgas, Varnu, Pleven, Montanu, Haskovo a Belogradčik,“ vymenúva Štefan Halla. „Najviac sa mi páčil Rilský monastir vo výške1 247 m. n m., ktorý je svojou výzdobou architektonickým skvostom, od roku 1983 zapísaným v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Mnísi v ňom stále žijú. Ešte dobre, že sme sa k nemu vo vyše30°Chorúčave vybrali autobusom, neviem-neviem, ako by sme na bicykloch zvládli zhruba25 kmdlhé stúpanie do kopca.“
„Mňa zas najviac oslovil starý Nesebar, známe prímorské letovisko, ktoré je zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Páčili sa mi aj staré uličky historického centra Plovdivu s ruinami rímskeho amfiteátra a tiež chrám sv. Alexandra Nevského v Sofii, ktorý je najväčším chrámom Bulharska. V meste Haskovo sme videli najväčšiu sochu Matky Božej na svete – s podstavcom má32 metrov. Krásne bolo aj na svahoch údolia sa rozprestierajúce Veliko Tarnovo, bývalé hlavné mesto niekdajšieho Veľkého Bulharska,“ doplnil Anton Ivančík.
Cykloturistov očarili aj prírodné krásy – napríklad obrovský skalný kaňon pri meste Tran, rozľahlé pieskovcové skalné mesto v Belogradčiku vo výške800 m. n m. či travertínové vodopády v Krushune, v ktorých sa Peter Reptík aj okúpal.
Lacné Bulharsko
Bulharsko je podľa cestovateľov krásnou, pohostinnou a lacnou krajinou. Ľudia boli milí, ponúkali ich tradičnými špecialitami, naliali za kalíštek, aj pivo im zaplatili. Mimochodom, jedno z nich sa volalo Zagorka.
„Nikdy sme s domorodcami nemali žiadny konflikt či problém. Pri obstarávaní ubytovania sme sa vždy zjednávali, to už neodmysliteľne patrí k balkánskemu koloritu,“ spomína Štefan Halla. „Strava i nocľah sú tu lacné. Ceny v komfortných penziónoch či hoteloch s televíziou a wi-fi, väčšinou súkromných, sa pohybujú od 2,5 do 5 eur za noc. Spať sa dalo aj v Rilskom kláštore, cena za posteľ však bola 25 eur, teda nič pre nás. V reštauráciách si môžete vybrať z hlavných jedál v cene od 1 do 2 eur.“
Nízke ceny sú pochopiteľné – z bežných smrteľníkov by si vyššie ani nikto zrejme nemohol dovoliť. Pre ilustráciu – bulharská zubná lekárka cestovateľom prezradila, že má dôchodok 200 eur, jej manžel technik o 50 menej.
Mýlili si áno a nie
Zopár problémov však Nitrania v Bulharsku predsa len mali – jeden napríklad s jazykom. „Stále sme sa mýlili v gestách hlavou, ktoré vyjadrovali slová áno a nie. V bulharčine znamenajú presný opak ako v slovenčine. Je to vraj ešte pozostatok z čias tureckej nadvlády, kedy tamojší ľudia okupantov takto klamali. Museli sme si dávať pozor aj vtedy, keď nám domáci radili, kadiaľ ísť – napríklad pravo u nich znamená rovno, no v slovenčine to znie ako doprava,“ vysvetlil Ivančík.
„Ďalším problémom boli označenia na cestách. Orientačné tabule, aké poznáme na Slovensku, tu nečakajte. Museli sme sa pýtať domácich ľudí. No niekedy nebolo koho. Mnohé dediny sú vyľudnené, mladí odišli do miest, zostalo len zopár starších, ktorí tu pomaly dožívajú,“ dopĺňa Štefan Halla.
„Stalo sa nám, že na mape bol podľa internetu hotel, prídeme na miesto a hotela nikde. Starosta obce však rozumne zaimprovizoval – zadarmo nám poskytol sociálne zariadenie na futbalovom štadióne, kde sme spali v našich stanoch. Inokedy sme zas prespali pod stanmi v mestskom parku a hygienu sme absolvovali v sociálnych zariadeniach neďalekej ZOO.“
Pohroma v Montane
Počas cesty po Bulharsku mali Nitrania vcelku priaznivé počasie, aj keď ich občas potrápila spara a teplota okolo35°C. Šliapať na bicykli do kopca je v takomto čase riadna fuška aj pre mladého človeka.
Mimoriadny „zážitok“ ich prekvapil v meste Montana. „Ubytovali sem sa v bungalove a vybrali sme sa na kúpalisko. Po nejakom čase sa prihnala búrka, akú sme ešte nezažili. Zničila celý areál,“ hovorí Anton Ivančík a svoje slová dokladá videom. „Nebol to obyčajný lejak – asi pol hodinu padali obrovské krúpy, ktoré husto pokryli trávnik kúpaliska. Miestami boli veľké ako snehové gule.“
Cesta okolo Bulharska v číslach
Celková dĺžka cyklopúte:1 670 km
Prevýšenie:15 672 m
Nocľahy v hoteli, penzióne, bungalove: 7
Nocľahy v stane v kempingu či na kúpalisku: 5
Nocľahy v stane v prírode: 10
Nocľahy vo vlaku: 2
Počet defektov počas celej cesty: 8
Váha jedného bicykla s batožinou: 25 -30 kg
Obrovský skalný kaňon pri meste Tran.
Nitrania počas túry.
Prvý defekt z celkovo ôsmich.
Skalné mesto v Belogradčiku.
Úchvatná scenéria skalného mesta.
Cyklisti prespávali aj v stanoch.
Kláštor v Rile.
Nádherná výzdoba Rilského monastiru.
Chrám sv. Alexandra Nevského v Sofii.
Jeho interiér.
V Haskove je najväčšia socha Matky Božej na svete – s podstavcom má výšku 32 metrov.
Pred prezidentským sídlom v Sofii.
Pred knižnicou sv. Cyrila a Metoda. FOTKY: ARCHÍV A. I.
