NITRA. Stromy pred Všeobecnou úverovou bankou v centre dá mesto vymeniť za iné. Práce sú naplánované na jeseň.
Viacerí Nitrania zámer kritizujú, žiadajú stromy zachrániť. Tvrdia, že im nič nie je. „Sú veľmi pekné, jediné dávajú na celej ulici počas leta nejaký tieň,” napísal do rubriky Odkaz pre starostu Slavo.
Zisťovali sme, aký je dôvod na výmenu katálp, aký druh ich nahradí a aké stromy rastú na pešej zóne.
Pôvodne rástlo pred VÚB sedem stromov, teraz ich je šesť. Foto: (jk)
Pokryl ich biely povlak
Šesť katálp bignóniovitých (pôvodne ich bolo sedem) rastie pred bankou na Štefánikovej triede už pätnásť rokov. Ich výmenu plánuje mesto dlhodobo. Výrub bol už niekoľkokrát odložený z finančných dôvodov.
„Hlavnými dôvodmi pre náhradu stromov sú ich vek a zhoršená kondícia. S tým súvisí znížená odolnosť voči škodcom a chorobám a znížená estetická hodnota,” povedal Branislav Štrba z radnice.
Kondíciu stromov pravidelne už niekoľko rokov zhoršuje škodca známy ako štítnička. Prejavuje sa bielym povlakom.
„Kolónie tohto cicavého hmyzu možno aj napriek minuloročnému ošetreniu stromov opäť vidieť na spodnej strane konárov a listov,“ povedal Štrba. Hmyz spôsobuje, že listy vädnú a následne prichádza sekundárne hubové ochorenie múčnatka.
„Boj proti štítničke je náročný a zdĺhavý, preto sa mesto - v kontexte druhu, veku a kondície stromov - rozhodlo uprednostniť koncepčnú výmenu stromoradia,“ dodal Branislav Štrba.
Katalpy napadol hmyz štítnička. Konáre sú pokryté bielym povlakom. Foto: (jk) 
Vyberú inú druh
„Stromy pred VÚB budú odstránené aj s koreňovým systémom tak, aby sa tam mohli po výmene pôdy nasadiť nové. Pôvodné stromy sa nedajú presadiť vzhľadom na ich vek a extrémne podmienky, v ktorých žili,“ povedala Ľudmila Šterdasová z Mestských služieb.
Katalpy nahradí iný druh stromov. Do úvahy prichádzajú jaseňovec metlinatý, lipa malolistá s úzkou kužeľovitou korunou a jaseň štíhly s guľovitou formou koruny.
Nové stromy budú po zasadení v porovnaní so súčasnými katalpami podstatne menšie. Obvod ich kmeňa má byť okolo pätnásť centimetrov. Do akej veľkosti po rokoch dorastú, bude podľa Šterdasovej závisieť najmä od počasia a od toho, ako sa aklimatizujú.
Novinkou majú byť väčšie otvory, v ktorých stromy rastú. Mestské služby do nich plánujú vysadiť napríklad trvalky, tak, ako je to na pešej zóne. V súčasnosti sú okolo kmeňov dlaždice.
Katalpy vyzerajú na prvý pohľad zdravo, majú krásne zelené koruny. Foto: (jk)
Na námestí dosadia, čo chýba
Na jeseň sa bude mesto zaoberať aj výsadbou na Svätoplukovom námestí. Po jeho obvode rastú okrasné liesky, viaceré skruže sú však už prázdne.
Stromy odumreli, pretože mali premokrené koreňové systémy. Voda k nim stekala zo svahu. Situáciu by mal zlepšiť nový odvodňovací žľab, ktorý dalo mesto na jar urobiť po obvode námestia.
„Pôvodné zdravé stromy nebudeme vymieňať, dosadíme chýbajúce a nahradíme poškodené stromy. Do úvahy prichádzajú druhy platan javorolistý, brestovec západný, jaseňovec metlinatý a ginko dvojlaločné,“ povedala Ľudmila Šterdasová.
Do prázdnych skruží na Svätoplukovom námestí dosadia stromy. Foto: (mh)
Hrušku dali preč, rodila
Ginko dvojlaločné rastie od roku 2009 na Kupeckej ulici. Podľa Šterdasovej je vzorom odolnosti voči hubovým ochoreniam, hmyzu a priemyselným exhalátom: „Je to najstarší strom vôbec, niekedy označovaný za živú skamenelinu, symbol dlhovekosti a silnej imunity. Na pešej zóne sme chceli mať niečo výnimočné.“
Na Kupeckej ulici, tak ako na celej pešej zóne, boli pôvodne vysadené jarabiny vtáčie. Neskôr ich na Kupeckej nahradili okrasnou hruškou. „Na jar kvitne na bielo, je mrazuvzdorná, má úzky kúžeľovitý habitus, na jeseň krásne vyfarbené listy a dobre znáša extrémne podmienky mesta.“
Hruške sa zrejme darilo na Kupeckej ulici až príliš. Hoci ju kupovali ako sterilnú, začala po troch rokoch intenzívne plodiť.
„To je na pešej zóne veľmi nežiaduce, pretože padajúce plody spôsobovali mnoho problémov,“ povedala Ľudmila Šterdasová.
Na Kupeckej ulici rastie ginko dvojlaločné (dolu). Nahradilo okrasnú hrušku, ktorá začala rodiť.
Vandalizmu neodolá
Ginku dvojlaločnému, ktoré nahradilo pred piatimi rokmi hrušky, sa zatiaľ darí. „Akurát ani tento druh stromu nedokáže odolávať vandalizmu človeka, čoho dôkazom je zlomené korunka jedného z nich,“ upozornila Šterdasová.
Na pešej zóne rastie jarabina vtáčia a čerešňa krovitá. Stromy menia postupne, keď vysychajú.
Zeleň na nitrianskej pešej zóne. Foto: (mh)
