V strednej Európe sa kalvárie začínajú budovať až v 17. storočí v súvislosti s rozvojom barokovej zbožnosti, ktorá bola vyvolaná rekatolizačným úsilím cirkvi.
NITRA. Dni európskeho kultúrneho dedičstva v Nitre pripomína nová výstava v synagóge. Pod názvom Kalvárie a krížové cesty na Slovensku ju otvorili minulý štvrtok, potrvá do 2. októbra. Pripravili ju Pamiatkový úrad SR a Krajský pamiatkový úrad v spolupráci s mestom.
Panelová výstava podľa slov Terézie Zaujecovej, referentky pre pamätihodnosti MsÚ v Nitre, približuje historické i súčasné podoby kalvárií a krížových ciest, ktoré sa stavali od 17. do 20. storočia. Keďže je výstava putovná, text je v angličtine aj nemčine.
„Výstava je trochu staršia a my sme si ju z Bratislavy požičali preto, že témou tohtoročných Dní európskeho kultúrneho dedičstva je téma Vstupenka do raja. Prechodom zo svetského do božského a tým vhodným príspevkom k tejto téme sú práve kalvárie a krížové cesty,“ poznamenala Terézia Zaujecová.
Ako uvádza sprievodný text výstavy, výstavba kalvárií a krížových ciest bola podmienená rozvojom a šírením pašiovej zbožnosti v európskom prostredí, kde ju zo Svätej zeme v období vrcholného stredoveku sprostredkovali kresťanskí pútnici. Títo chceli po návrate z Jeruzalema a svätých miest, kde sa podľa tradície odohrali pašiové udalosti, sprístupniť prežité dojmy aj svojmu okoliu. Už od 15. storočia sa začínajú objavovať prvé, v exteriéri vytvárané napodobeniny Jeruzalemskej cesty najmä vo vtedajšom Nemecku a Nizozemsku.
V strednej Európe sa kalvárie začínajú budovať až v 17. storočí v súvislosti s rozvojom barokovej zbožnosti, ktorá bola vyvolaná rekatolizačným úsilím cirkvi.
„K najstarším kalváriám na Slovensku, ktoré možno na výstave vidieť, patria Trnava – Modranka, Banská Bystrica – Špania Dolina a Spišská Kapitula. Sú z polovice 17. storočia. Nechýbajú tu ani dobové snímky nitrianskej barokovej kalvárie s jedným radom zastavení, ktorá bola postavená v roku 1803, čiže dnes má už 211 rokov,“ pokračuje Zaujecová.
„Samostatné panely predstavujú niektoré mimoriadne významné súbory sakrálnych pamiatok, sú tu napríklad komplexy z Bratislavy, Banskej Štiavnice, Košíc či Prešova. Najvýznamnejšiu slovenskú kalváriu dal v Banskej Štiavnici v rokoch 1744 – 1751 vybudovať jezuitský páter František Perger.“
