Vzácne renesančné kreslo, intarzovanú truhlicu na šaty, turecké jatagány, zdobené pušky, pištole, repliku dela aj korán. To všetko môžete vidieť na výstave Castrum Novum Anno 1663: Po stopách Turkov.
NITRA. Do čias tureckých nájazdov v 16. - 17. storočí vás zavedie pozoruhodná výstava, ktorá toto obdobie mapuje postermi, listinami a historickými predmety. Do polovice novembra si ju môžete pozrieť v Ponitrianskom múzeu.
Výstava Castrum Novum Anno 1663: Po stopách Turkovpochádza z Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch, ktoré ju vlani pripravilo pri príležitosti 350. výročia dobytia pevnosti Nové Zámky a Ponitrianske múzeum výstavu prevzalo ako pripomienku 350. výročia oslobodenia Nitry od Turkov. Medzi tým, kým výstava prišla do Nitry, ju videli už návštevníci v Leviciach aj Topoľčanoch.
Nitra padla takmer bez boja
Exponáty pochádzajú zo zbierok múzeí v Nových Zámkoch, Nitre, ale aj z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, Trenčianskeho múzea v Trenčíne, Rómer Flóris Művészeti és Történeti Múzeom v Győri, Kuny Domokos Múzeom v Tate a Tragor Ignác Múzeom vo Vacove. Výstava vznikla aj v spolupráci ZO-FI Organizačnou kanceláriou a Spolkom Gölbasiho vojakov v Tate.
Na výstave môžete vidieť ukážky zbraní, nábytku, kuchynského náradia či odievania z tohto obdobia. Dopĺňajú ju dobové knihy, listiny a postery s informáciami z obdobia tureckých nájazdov. Školákov zaujme maľovaná diorama dobýjania pevnosti – môžu v nej hľadať ukryté drobnosti, ktoré do tej doby nepatria.
„Počas tureckej vojny v roku 1663 padla moderná pevnosť Nové Zámky, ktorá sa považovala za nedobytnú. Európa bola zhrozená. Pred Novými Zámkami Turci dobyli aj Štúrovo (Parkan), po nich ďalšie mestá – Hlohovec, Nitru aj Levice. Nitriansky hrad padol do rúk Turkom v októbri 1663 takmer bez boja – presila dobyvateľov vybavených delami presvedčila veliteľa Nitraya radšej sa vzdať,“ vysvetľuje Anton Števko, riaditeľ Ponitrianskeho múzea.
„Dôvodov bolo niekoľko - posádka v Nitre bola zle platená, Habsburgovci na rakúsko-uhorskom tróne boli zaujatí nedávnou 30-ročnou vojnou, zhruba 60 rokov tu trvali tiež stavovské povstania odbojných kniežat a najmä tie sedmohradské sa spájali aj s Turkami. Navyše Európa po 30-ročnej vojne nemala veľkú chuť angažovať sa na území Uhorska a podceňovala turecké nebezpečenstvo. Mnohé posádky sa preto vzdávali, koniec-koncov Nové Zámky padli aj preto, že nešťastnou náhodou vybuchol muničný sklad, padla jedna bašta a tým sa otvorila nedobytná hradba. Veliteľ Adam Forgáč, ktorý sa po 5-týždňovom obliehaní vzdal, bol potom poslaný do vyhnanstva.“
V Nitre Turci zostali do mája 1664, keď ich generál de Souches, kapitán Levického hradu Koháry a ďalší velitelia vyhnali. „Tureckému pašovi sa podarilo z obkľúčeného mesta prebiť so 60 vojakmi osobnej stráže. Ostatní Turci sa vzdali za čestných podmienok. Nitriansky hrad bol kvôli bojom veľmi poškodený, de Souches chcel preto rozobrať domy Dolného mesta a hrad z tohto materiálu opraviť. Koháry a ani miestna komunita nesúhlasila, takže sa hrad musel postupne opravovať dlhšie obdobie.“
Inšpirovali sa kaftanmi
Viaceré z vystavených trojrozmerných predmetov sú pôvodom turecké, ďalšie ilustrujú spôsob života našich predkov v období tureckých vojen. Ponitrianske múzeum má z tureckých predmetov vo svojich zbierkach napríklad kresaciu pištoľ, prachovnicu a rôzne šable.
„Pekným kúskom výstavy je cenná intarzovaná truhlica zo 17. storočia na odkladanie odevov, ktorú mohli vlastniť šľachtici alebo bohatí mešťania. Snáď najvzácnejšie je bohato vyrezávané a intarziami zdobené renesančné kreslo z polovice 16. storočia. Ďalšie kreslo je zo 17. storočia, pôvodná je dokonca aj poťahová látka,“ pokračuje Anton Števko.
„Je tu keramika, bronzové džbány, liturgické a dekoratívne predmety, zaujímavé sú palcáty, turecké jatagány – čo je zbraň niečo medzi dýkou a šabľou, uhorské šable, ostrohy, okovy, turecký luk, turecká perleťou zdobená puška s kresadlovou zámkou z 18. storočia, perzská prilba z 18. storočia aj malá replika dela, ktoré sa používalo v 17. – 18. storočí. Z kníh je tu napríklad korán a kniha Ortelius Redivivus et Continautus zo 17. storočia, ktorá popisuje uhorské dejiny a panovníkov. Vystavujeme aj miniatúrne portréty veliteľov, ktorí zohrali významnú úlohu pri oslobodzovaní.“
Po Turkoch na našom území zostali obete, vyrabované mestá a dediny, ale aj iné „pamiatky“. „Prebrali sme od nich mnoho slov, napríklad diván, kanapa, šľachta sa v obliekaní inšpirovala tureckými kaftanmi. Turci k nám priniesli zákusky, ktoré sme predtým u nás nepoznali, ale aj hudobné nástroje,“ dodal Anton Števko.
Riaditeľ Anton Števko pri truhlici a kreslách. Vľavo (a dolu) vzácne renesančné.
Miniatúrne portréty veliteľov, ktorí zohrali významnú úlohu pri oslobodzovaní.
Školákov zaujme maľovaná diorama dobýjania pevnosti – môžu v nej hľadať ukryté drobnosti, ktoré do tej doby nepatria.
Liturgické, dekoratívne, kuchynské predmety, okovy, zubadlo...
Ukážky zbraní a výstroje.
Zmenšená replika dela.
Keramika. FOTKY: (ČE)
