VEĽKÉ ZÁLUŽIE. Tých krpcov bolo presne sto a zaplnili tri triedy dedinskej školy. Keď sa nesmelo posadili do školských lavíc, písal sa rok 1955. Základnú školu skončili o deväť rokov neskôr a rozpŕchli sa do sveta.
Uplynulý víkend sa absolventi ročníka 1964 na Základnej škole vo Veľkom Záluží znovu zvítali. Na stretávke po pol storočí.
Pomohol Facebook aj polícia
Na dávne školské roky si prišlo zaspomínať 56 ľudí. Spolužiaci sa stretávajú pravidelne od roku 1984, kedy mali po dvadsiatich rokoch od skončenia školy vôbec prvú stretávku. Najviac ich prišlo na stretnutie v roku 1990 - až 62.
Zo stovky školáčikov dnes už 23 ľudí nežije. Len od poslednej stretávky pred piatimi rokmi sa na druhý svet pobrali šiesti.
"Vyhľadali sme všetkých - aj tých, čo k nám prestúpili, čo sa počas tých deviatich rokov presťahovali, prepadli. Posledného sme našli v Českej Lípe, ten tu nebol 48 rokov a teraz prišiel," hovorí organizátorka stretávky Marta Kalisová. O stretnutiach ročníka 1955-1964 si vedie podrobné záznamy. Ako hovorí, pomohol jej skvelý organizačný tím, sponzori aj všetci spolužiaci, ktorí boli ochotní prísť.
Na poznámku, že tejto generácii sa asi ťažšie organizujú stretávky, keďže nie je na Facebooku, reaguje razantne. "Práveže ja na Facebooku fičím, to je moje. Jedného spolužiaka som našla cez nitriansku políciu," priznáva. Minimálne jedného človeka sa jej dlhé roky darilo na stretávku pozývať poľahky - svojho manžela. Pani Marta si totiž vzala svojho spolužiaka zo základnej.
Dievčatá mlátili chalanov
Na stretávky tohto ročníka chodia pravidelne aj niektorí učitelia, ktorí žiakov učili aj vychovávali. Cez víkend prišla Margita Kvasňovská, ktorá bola týmto ľuďom triednou od piatej do deviatej triedy.
"Dnes sú deti bezočivé. Vtedy si nikto nedovolil byť netaktný, a to si veľmi vážim," hovorí pani učiteľka. Nemá problém priznať, že za tie roky, čo sa zúčastňuje stretávok, sa medzi jej žiakmi a ňou vytvorili kamarátstva.
Žiaci však pripúšťajú, že nie vždy bolo ich vzdelávanie idylické. Svojich učiteľov neraz vytočili aj potrápili. "S mojou kolegyňou sme bili a fackovali spolužiakov, čo sedeli pred nami. Strúhali sme na šmirgľoch ceruzky a keď sme tam mali najviac toho čierneho, vtedy sme ich vycápali," priznáva Marta Kalisová. Len tak, bez dôvodu. Nebáli sa dievčatá mlátiť chalanov? "Vôbec nie. My sme ich bili ako otep! Keby to teraz moja vnučka spravila, vylúčia ju zo školy," smeje sa pani Marta. Za huncútstva prichádzali často tresty, dôchodcovia si spomínajú, ako pravidelne kľačali, stáli v kúte, prípadne dostávali trsteničkou po prstoch - hlavne od ruštinárky.
A ešte čosi bolo iné. Chlapi na škole. "To nebolo ako dnes - vtedy bola najmenej polovica učiteľského zboru zložená z mužov. A to bolo dobré, chlapi mali iné metódy. Ja si napríklad rád spomínam na telesnú s pánom učiteľom Michalom Sulánym," povedal Jozef Moravčík, bývalý starosta Veľkého Zálužia.
Spolužiaci sa zhodujú, že boli dobrý kolektív. Svedčí o tom masívna účasť na stretávkach. "Veď to vidíte, sme tu ako jedná rodina," podotkla Marta Kalisová.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
