Veľa ľudí posunkový jazyk považuje za grimasy, pantomímu a divadlo. Projekt chcel ukázať, že to tak nie je.
NITRA. V Mlynoch ste minulý pondelok mohli stretnúť Ivetu Radičovú, Janu Žitnaňskú, Adelu Banášovú, Romana Pomajba, Kuka, Alenu Pajtinkovú či Zuzanu Rehák Štefečekovú. Známe osobnosti tu učili ľudí posunkovú reč – nielen prostredníctvom fotografií, ale aj naživo.
Stali sa tvárami putovnej výstavy Nauč sa posunok, aby sme si rozumeli, ktorú pripravila Effeta, Stredisko sv. Františka Saleského v Nitre spolu s ďalšími partnermi. Otvorili ju v rámci medzinárodného týždňa Nepočujúcich, po týždni sa výstava presunula do Košíc.
Nepočujúci nám majú čo povedať
Na fotografiách ste mohli vidieť hercov, politikov, spevákov umelcov, moderátorov i športovcov. Kuly na fotografii predvádzal posunok „krásny“, moderátor Roman Juraško „čo“, herec Juraj Kemka „plakať“, módna dizajnérka Dana Kleinert „tešiť sa“, Roman Pomajbo „smutný“...
Bývalá premiérka Iveta Radičová sa naučila „tlieskať“. „Priznám sa, že som si to vybrala sama, lebo niektoré posunky ovládam a nemusela som sa ho teda učiť. Niekoľko posunkov som sa naučila aj vďaka tomu, že som na Úrade vlády ako premiérka zaviedla tlačovky aj v posunkovej reči,“ vysvetľuje Iveta Radičová. „Všetky posunky ani zďaleka neviem, musím povedať, že sú náročné na to, aby ich človek správne predviedol.“
Podľa Radičovej je projekt veľmi dôležitý v rozvoji komunikácie. „Potrebujeme sa rozprávať, inak si nebudeme rozumieť a myslím si, že nepočujúci nám majú čo povedať a je na nás, aby sme sa im pokúsili rozumieť.“
Europoslankyni Jane Žitňanskej ponúkli na výber niekoľko posunkov, kvôli vhodnej mimike si vybrala „smiať sa“. „Chcem sa učiť posunkový jazyk, fascinuje ma. Prvé posunky mám za sebou, ale na oficiálny kurz idem od októbra. Veľa robím s nepočujúcimi a chcela by som preto ovládať nejaké tie základy. Posunkovanie je náročné, ale človek v živote občas musí niečo urobiť aj s väčším úsilím, čo dáva zmysel.“
„Povedala“ vtip o slimákovi
Posunok „nápad“ ukazovala moderátorka Adela Banášová, mohla si vybrať z dvoch posunkov. „Ovládam ich ale viacej, naučila som sa ich počas fotenia – viem mama, otec, Slovensko, ďakujem pekne, vôňa, veľmi pôsobivý je posunok Maďar,“ prezradila moderátorka a zároveň ich predviedla. Páčilo sa jej, keď sa pri fotení bavili o tom, aké vtipy si rozprávajú nepočujúci – hneď jeden z nich o slimákovi aj „povedala“.
„Raz som bola v škole pre nepočujúce deti a tam sme čítali moje rozprávky. Pani učiteľka im ich tlmočila a ja som snažila deťom odpovedať posunkami. Chcela som povedať „môj otec“ a namiesto toho som ukázala „môj Maďar“. Ale bolo to v pohode, môj otec má aj maďarské korene.“
Projekt označila sa veľmi zaujímavý a posunkový jazyk za ďalšiu reč. „Vedieť ďalšiu reč pre komunikáciu s nie malou skupinou ľudí je výhoda a zároveň je to spoznávanie akoby inej mentality a kultúry. Cez vizuál inak funguje irónia, humor, nejaké tie „druhé plány“, to som pochopila aj pri tých vtipoch,“ dodala Banášová.
Ignorovať tých, čo sa im smejú
Kuko sa naučil „ľahostajný“. „Bol dosť ťažký posunok, urobili so mnou asi dvesto fotiek, kým vybrali tu prvú,“ smeje sa spevák Horkýže Slíže. „Prínos akcie je podľa mňa jasný – naučiť nepočujúcich puberťákov, aby sa nehanbili a ignorovali tých, čo sa im smejú za grimasy, emócie a gestá, ktoré musia v jazyku nepočujúcich vyjadrovať.“
Alena Pajtinková, alias speváčka BijouTerriera Zita Rigondeaux a herečka DAB, ukazuje na fotografii posunok „prosím“. „A ešte som sa naučila jeden – sladký. Išlo mi to pomerne ľahko. Ja som dokonca v jednom seriáli hrala dievča, ktoré pracuje s nepočujúcimi, takže som sa niektoré posunky učila. Keď ich má ale človek zvládnuť viacej, je to náročné,“ hodnotí herečka. „Je to úžasný projekt, ktorý približuje počujúcim svet nepočujúcich. Pokiaľ my môžeme pomôcť len tým, že sa dáme odfotiť a prídeme na výstavu, to je to najmenej, čo môžem pre takto hendikepovaných ľudí urobiť. Ja som sa s projektom veľmi stotožnila. Spomínam si, že keď som študovala herectvo, hanbila som sa používať výraznú mimiku, takže viem, čo to pre decká znamená, keď sa ostýchajú používať posunky na verejnosti.“
Mimika je dôležitá
Podľa Anny Šmehilovej ml. z nitrianskej Effety je výstava prvým projektom tohto charakteru. „Oslovili sme do neho dvadsať známych osobností a dvadsiati nám povedali áno, čo sme nečakali, ale veľmi nás to potešilo. Fotografie, ktoré robila Jena Šimková, vznikali v Bratislave. Pre každého účastníka projektu sme podľa jeho typu vybrali dva-tri posunky a ja ako tlmočníčka a môj nepočujúci kolega ako korektor posunkového jazyka sme každého tie posunky naučili,“ hovorí Šmehilová ml.
„Ktorý komu išiel najlepšie a v ktorom aj dobre vyzeral, ten sme použili. Snažili sme sa vyberať posunky, ktoré nemajú artikulačnú časť, ale dôraz bol na mimike. Veľa ľudí si myslí, že posunkový jazyk – to sú len grimasy, pantomíma a divadlo, a my chceme ukázať, že nie je. Mimika je tu veľmi dôležitá, dáva do posunkového jazyka veľa gramatických foriem.“
Projektom chceli organizátori povzbudiť nepočujúce deti, aby sa nehanbili posunkovať a používať mimiku. Aby posunkový jazyk považovali za krásny, jedinečný a bez hraníc.
„Posunková reč má niekoľko tisíc posunkov, je to môj druhý jazyk, ktorý používam. Keď ste v intenzívnom kontakte s nepočujúcimi ľuďmi, viete ho zvládnuť za 2-3 roky. Je potrebné učiť sa ho s niekým, nie sám. Stačí, že zmeníte formu ruky, pohyb, umiestnenie či mimiku, a už to má iný význam,“ pokračuje Šmehilová ml.
„Verím, že projekt splnil svoj účel - vyzval k vzájomnému zblíženiu a že tak, ako sa nepočujúci celý život učia rozprávať, aby sme im my počujúci rozumeli, sa aj počujúci začnú učiť posunkovať, aby im rozumeli nepočujúci.“
V Mlynoch sa ľudia zoznámili s posunkovou rečou a svetom nepočujúcich.
Posunok prosím sa naučila Alena Pajtinková, "ľahostajný" predvádza Kuko.
Adela Banášová v posunkovej reči aj vtipkovala.
Jana Žitňanská od októbra začne chodiť na kurz posunkovej reči. FOTKY: (ČE)
