Internet možno dokáže zázračné veci, ale nebuduje charakter ani predstavivosť. Všetko dostanete ako na tácke jedným kliknutím.
NITRA. K farbám festivalu Divadelná Nitra – červenej a bielej - pribudla čierna, na námestí zaviali čierne zástavy, na plagátoch bolo zreteľné prečiarknuté slovo UMENIE. Bodku za divadelným sviatkom dal totiž Deň bez umenia. Deň, keď si ľudia mohli čo najživšie predstaviť, čo by sa stalo, keby všetko to, čo je umením, naraz zmizlo. A tým nemyslíme len výtvarné, divadelné i filmové umenie...
Umenie je ako vzduch
Tento rok bola leitmotívom festivalu téma Načo umenie?, s ktorou myšlienky iniciatívy Deň bez umenia viac ako úzko korešpondujú. Jej autorom je Asociácia Divadelná Nitra - prvýkrát ju s partnermi predstavila na júnovom festivale Dotyky a spojenia v Martine, druhé stretnutie bolo v SND v Bratislave 8. septembra.
V rámci iniciatívy posledný deň festivalu v Nitre – Deň bez umenia – neponúkol 1. októbra žiadny umelecký program. V stánku na pešej zóne predstavitelia asociácie oslovovali ľudí, rozdávali informačné materiály, vysvetľovali ciele iniciatívy, premietali názory osobností na tému „načo umenie?“ aj zábery zo študentskej diskusie.
„Program Divadelnej Nitry sme schválne postavili tak, že najskôr ukážeme umenie a potom Deň bez umenia - čo by stalo, keby to všetko, čo ľudia na festivale videli, zrazu nebolo,“ vysvetľuje Darina Kárová z Asociácie Divadelná Nitra.
„Musím povedať, že ľudí tento problém v zásade zaujíma a našu iniciatívu podporujú. Z ich slov aj z predošlých diskusií s odborníkmi vyplynulo, že nikto by Deň bez umenia nechcel. Keď ľudí vyzvete, aby si predstavili život bez umenia – a to je aj cieľ našej iniciatívy – prídu na to, že to nie je príjemná predstava. Navyše, keď im vysvetlíte, čo všetko vlastne umenie je, zistia, že by prišli takmer o všetko. Je ako vzduch, bez ktorého nemôžu žiť, a predsa si ho neuvedomujú. Všetko, čo používame, čím sa môžeme potešiť, je poznačené kreatívnou činnosťou a v istom zmysle je umením. Umenie povzbudzuje predstavivosť, zároveň je z predstavivosti a fantázie stvorené. Rozvíja charakter, empatiu, emócie, sociálne väzby, poučuje, zabáva...“
Ľudí treba vzdelávať
Súčasťou iniciatívy Dňa bez umenia boli aj diskusie s odborníkmi. „Vyplynulo z nich, že sú potrebné diskusie – medzi sebou, s predstaviteľmi štátu i s publikom. Aby sa ľudia, ktorí robia v umení a kultúre, stretávali, komunikovali, formulovali svoje potreby, zbierali argumenty a nastoľovali určité požiadavky voči reprezentáciám,“ pokračuje Kárová. Zdôraznila, že to nie je len o financovaní, ale aj o legislatíve a inštitucionálnej podobe umenia. Dôležitá je aj komunikácia s publikom, jeho vzdelávanie o tom, čo umenie znamená a aké prináša hodnoty.
„Dnes už nestačí, keď umelec vytvorí nejaké dielo. V záľahe všetkých tých produktov, vnemov a signálov z internetu sa kvalitné umelecké diela veľmi ťažko presadzujú, zvlášť keď sú náročnejšie.“
Umelecké dielo Darina Kárová prirovnala k viac či menej poschodovému domu a umelec je tým, kto po svojom diele človeka sprevádza. „Do čím vyššieho poschodia ho dokáže vyviesť, tým má divák či čitateľ väčší zážitok, viac porozumie tomu, čo dielo prináša.“
Kto dnes určuje vkus?
Podľa Dariny Károvej vzťah k umeniu treba v deťoch podporovať cez rodinu aj školu. V súčasnosti však absentuje systémové vzdelávanie k umeniu a kultúre a mení sa aj prístup školského systému k umeniu. „Staršie generácie sú naučené čítať, mladí dnes, naopak, čítajú málo. Sú ľudia, ktorí bez návštevy kina, divadla, koncertu či výstavy nemohli existovať. Dnes si film či hudbu stiahnete z internetu, ktorý vám dnes pomaly určuje vkus, čo je absurdné,“ konštatuje Kárová.
„Rodičia často ani nevedia, čo ich deti na internete pozerajú. Podľa mnohých dokáže zázračné veci, ale internet nebuduje charakter ani predstavivosť, všetko totiž deti dostanú ako na tácke jedným kliknutím.“
Darina Kárová s istou dávkou nadsázky vyjadrila obavu, či raz nebudú žiť generácie ľudí podobné druhu morských rýb ležiacich jednou stranou tela na dne mora. „Sú mimoriadne vyvinuté, ich organizmus vie znášať neuveriteľný tlak vody. Z jednej strany tela majú všetko, čo majú mať – oko, žiabre, farbu, z druhej sú len biele. Keby sa mali zdvihnúť z dna, zrejme neprežijú. Obávam sa, že my sa bez umenia stávame rovnakými rybami na morskom dne.“
