SEREĎ. Kachlicu z obdobia vlády Žigmunda Luxemburského, nožičku z gotického vínového pohára či vlčiu jamu. Aj toto objavili archeológovia pod podlahou prízemia klasicistického kaštieľa v Seredi, ktorý stojí na mieste bývalého Vodného hradu Šintava.
Jedna z miestností, kde odborníci kopú, bola v minulosti strážnicou, ale aj časťou kuchynského traktu. Kaštieľ, v ktorom sa vystriedalo viacero vlastníkov, bol totiž niekoľkokrát prerobený.
Rôzni remeselníci
„Našli sme zemný val - predchodcu murovaného opevnenia z 9. storočia, z obdobia Veľkej Moravy. Aby sme o ňom zistili o niečo viac, pôjdeme hlbšie, teraz sme v častiach, ktoré vznikali niekedy okolo roku 1300,“ vraví vedúci výskumu Róbert Daňo.
Vo vrchných vrstvách zemného valu našiel napríklad nožičku z gotického vínového pohára spolu s úlomkom pravdepodobne originálneho benátskeho skla, hrot šípu do kuše, zlomený ručný vrták do dreva takzvaný nebožiec, ale aj množstvo klincov.
Medzi nálezmi sú aj rôzne platničky z kostí a z parohu, z ktorých sa robili spony, gombíky, ihly alebo špáradlá. Nálezy sú podľa neho dôkazom toho, že v rámci hradu fungovali rôzne remeslá.
Mnoho predmetov archeo-lógovia našli aj v zásype vlčej jamy. Boli medzi nimi aj kachlice či kvetové kovania z truhlíc, ktorých typ je zachovaný aj na dobovej neskorogotickej truhlici z obdobia uhorského a českého kráľa Žigmunda Luxemburského. Tá je v súčasnosti v pražskom múzeu.
„Šintava bola vtedy hlavným mestom Uhorska, lebo platilo, že kde bol panovník, bol aj celý jeho dvor. A Žigmund sa tu v tom období zdržiaval dlho,“ hovorí Daňo.
Nad vlčou jamou bol kedysi takzvaný kolískový padací most, po ktorom sa prešlo až k bráne. Tá bola podľa odtlačkov vo vnútornej fasáde bývalej strážnice, neskôr tiež časti kuchynského traktu, najprv kvadratická, potom oblúková. Napokon ju zamurovali a vytvorili na mieste, kde je dnes.
„Neviem, prečo to spravili, keď pôvodný vstup do brány mali hneď pri bastióne s dvomi strieľňami. Domnievam sa, že to bol možno technický problém, pretože most neústil cez priekopu priamo, ale sa dvakrát zalamoval a ústil takmer oproti súčasnej bráne, čiže bol pomerne dlhý a zložitý.“
Bastión ponechali
Kaštieľ dal prestavať do súčasnej klasicistickej podoby s anglickou záhradou Karol Esterházy v 19. storočí. Prestaval ho z barokového štýlu, ktorý vznikol prestavbou renesančnej pevnosti bastiónového typu. Tú dali vybudovať ešte Turzovci.
Esterházyovci si z ich architektonických zmien ponechávajú iba juhozápadný bastión, pretože jeho kazematy majú dobrú mikroklímu.
„Využívajú ich ako sklad potravín a z toho dôvodu sa tieto prvé štyri miestnosti najbližšie k bastiónu menia na kuchynský trakt,“ hovorí archeológ.
Priestory kaštieľa skúma spolu so svojím tímom už od januára, informácie z výskumu priložili najprv k projektovej dokumentácii. Tú mesto potrebovalo k žiadosti o eurofondy, z ktorých chce obnoviť jedno z dvoch krídel kaštieľa. V budove kaštieľa, ktorý je dnes už ruinou, fungovali ešte za socializmu školy, knižnica či okresný národný výbor.
Po novom by v ňom mali vzniknúť muzejno-galerijné priestory. Vstup do nich bude možný z podbránia, z ktorého sa kedysi barokovými dverami dalo dostať do oboch strán krídla.
V časti smerom k bastiónu budú štyri miestnosti s multimediálnymi obrazovkami, na ktorých by sa mali premietať animácie o tom, ako sa areál historicky vyvíjal.
Muzejno-galerijné priestory budú aj na poschodí, kde bola kedysi jedáleň či spálne s obrovskými oknami. Na opačnej strane krídla bude pokladnica a technické priestory.
„O presnej koncepcii rozmiestnenia nálezov budeme rozhodovať tento týždeň v komisii, ale určite chceme, aby miestnosti boli bez vitrín. Využili by sme napríklad sedíliu – otvor v stene, ktorý v minulosti slúžil ako stolička pre strážnikov. Vyplnili by sme ju predmetmi, ktoré mohli asi vtedy používať, aby to vyzeralo tak, že si len odbehli.“
