ŠTITÁRE. Niekoľko stoviek rokov starú lipu veľkolistú si vzal do parády odborník na ošetrovanie stromov. Arborista Marek Áč z Golianova sa minulý týždeň dlhé hodiny venoval masívnemu 17 metrov vysokému stromu, ktorý rastie na miestnom cintoríne.
Štitárčania si mohli priamo v akcii pozrieť odborníka na ošetrovanie stromov, ktorý je navyše trojnásobným majstrom Slovenska v stromolezení. Marek Áč sa v lipe vyšplhal do takej výšky, že ho zo zeme nebolo poriadne vidieť. Pre arboristu však musí byť dosiahnuteľná každá časť v korune stromu, ktorý práve ošetruje. Aj ak by mala extrémne tenké konáre či bola vo výške, z akej sa smrteľníkovi spraví zle.
Kvázi odborníci zrežú, na čo dosiahnu
Lipu, na ktorú sú hrdí všetci v Štitároch, ošetroval Marek Áč z vlastnej iniciatívy. Členovia občianskeho združenia ISA Slovensko, ktoré spadá pod Medzinárodnú asociáciu arboristov, by si mali aspoň raz ročne vytypovať strom, ktorý zadarmo ošetria. Projektom chcú členovia združenia dostať do povedomia prácu profesionálnych arboristov, ktorým konkurujú kadejakí "pilčíci".
Na vysoké stromy si často trúfajú horolezci, ktorí sa síce do stromov dokážu vyšplhať, svojimi neodbornými zásahmi ich ale skôr poškodia. "Druhá kategória ľudí sú živnostníci, ktorí majú vysokozdvižnú plošinu a to, na čo dočiahnu, orežú ako vedia," hovorí Marek Áč zo spoločnosti Arboria.
Práve proti neodborným zásahom sa rozhodol bojovať už aj štát. Vydal zoznam certifikovaných arboristov, ktorým by sa mali riadiť aj samosprávy. Zoznam má zabrániť, aby si starostovia objednávali na úpravu často vzácnych stromov niekoho, kto o správnom ošetrení nemá ani tušenie.
Marek Áč v prestávke počas ošetrovania niekoľko stoviek rokov starej lipy.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Lipa stará skoro 400 rokov je vcelku fit
Štitáre si Marek vytypoval, pretože býva v neďalekom Golianove a o vzácnej lipe sa dozvedel z ankety Strom roka, v ktorej lipa súťažila. Jedna z dominánt Štitár je zákonom chránená, preto ošetrenie lipy prebiehalo pod dohľadom okresného úradu aj Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Úradníci si Áčovu prácu prišli pozrieť aj počas našej návštevy.
Úprava stromu však pritiahla i domácich. Žena, ktorá sa predstavila ako miestna kronikárka, tvrdila, že lipa pri kostole má najmenej 400 rokov. Internetové zdroje uvádzajú vek lipy od 240 do 350 rokov.
"Tento strom je na svoj vek vo veľmi dobrom stave, je vitálny a celý zelený. Žiadne vizuálne znaky nenaznačujú, že by mu v ďalších desaťročiach malo niečo hroziť. Má dobre vyvinuté koreňové nábehy, čo znamená, že je dobre zakotvený. Kmeň je úmerne široký voči korune, možno až predimenzovaný, čo mu dáva veľké perspektívy do budúcna," zhodnotil stav staručkej lipy Marek Áč.
Na strome vykonal arborista zdravotný rez - odstránil suché či krížiace sa konáre, spílil aj konáre, ktoré zarastali do jadra koruny. Tie označil za neperspektívne, pretože vzhľadom na smer rastu by ostali zatienené a narážali by zbytočne na iné konáre, čo by spôsobilo, že by vyschli nielen ony, ale aj konáre, na ktoré by tlačili.
Odborník tiež na lipe zabezpečil odstup konárov od kostola a zdvihol podchodnú výšku konárov nad chodníkmi cintorína. Konáre stromov totiž prevísali tak veľmi, že po chodníkoch sa už nedalo normálne prechádzať.
Takýto zdravotný rez stačí podľa Mareka Áča urobiť raz za desať rokov - v prípade, ak ide o strom, ktorý nemá žiaden závažný problém.
Túto robustnú lipu pri kostole v Štitároch ošetroval minulý týždeň Marek Áč.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Osem hodín v strome
Okrem Štitár zasahoval Marek Áč nedávno na stromoch v Hosťovciach, Nemčiňanoch, Veľkých Ripňanoch, Pani či Golianove. Na svoju prácu má potrebné certifikáty a je zaradený aj v zozname akreditovaných arboristov.
S nezvyčajnou prácou začal Marek v Írsku, kam odišiel podobne ako mnohí Slováci pracovať. Odvtedy ho starostlivosť o stromy chytila natoľko, že sa jej venuje naplno.
"Ľudia by sa mali stromom a ich ochrane viac venovať a uvedomiť si, že stromy nie sú len továrne na kyslík. Majú svoj význam aj zo spoločenského hľadiska - bez nich by urbanizované prostredie bolo len o ostrých rohoch a priamych uliciach," hovorí arborista.
Človek na odborné ošetrenie stromov potrebuje nielen lásku k prírode a záujem o stromy, ale hlavne fyzičku, výdrž a motiváciu, ktorou nesmú byť peniaze. Čo rozhodne nepotrebuje, je strach z výšok. Nezriedka sa stáva, že vo výške niekoľkých metrov nad zemou musí arborista prevrátený dole hlavou spilovať nežiaduce konáre.
"Keď to človek robí každý deň, dá mu to dobre do tela. Bežne sa stáva, že v strome som aj osem hodín," hovorí Marek Áč. Keď sa raz do stromu dostane, nerád z neho zlieza. Preto sa hodí pomocník na zemi, ktorý v prípade potreby posiela po lane do výšok teleskopickú pílku, teleskopické nožnice, ale i jedlo či pitie.
Ani takéto krkolomné polohy nemôžu arboristov odradiť od ošetrenia stromu.
FOTO: archív Mareka Áča
Koruna stromu ako polovica futbalového ihriska
Medzi najzaujímavejšie ošetrovania stromov radí Marek prácu na gaštanoch na Korzike či ošetrenie chráneného platanu javorolistého v rozáriu v rakúskom meste Baden. "Korzika gaštanmi žije, je to tam najrozšírenejší strom. Z gaštanov robia múku či dokonca pivo. Platan v Rakúsku bol zase zaujímavý tým, že jeho koruna mala na šírku 45 metrov, čo je polovica futbalového ihriska. Poriadne sme sa na ňom 'nachodili'," zasmial sa Marek Áč. Pre predstavu - na vzácnom platane pracoval tím šiestich arboristov dva dni.
K tým nepríjemnejším zážitkom patrí ošetrenie lipy malolistej v Devínskej Novej Vsi. S Marekom sa vtedy zrútila celá osemmetrová lipa, on zletel zo štyroch metrov. Nič pritom nenasvedčovalo, že by sa strom mohol vyvrátiť - lipa bola mladá, zelená. Mala však kompletne rozožraté korene, ktoré napadol drevomor koreňový.
Pád našťastie skončil iba so škrabancami. A len zdôraznil zásadu, ktorej sa arboristi držia - treba predvídať. Nielen skryté choroby stromu, ale aj také nepríjemnosti, akými sú príchod náhlej búrky či osie hniezda vysoko v korunách stromov.
Majster Slovenska v stromolezení
Súťažiaci na nezvyčajných majstrovstvách musia prejsť piatimi disciplínami.
Obyvatelia Štitár mohli vo svojej dedine naživo sledovať prácu trojnásobného majstra Slovenska v stromolezení. Marek Áč vyhral doteraz všetky tri ročníky nezvyčajnej súťaže.
Popasovať sa v nich musel s piatimi disciplínami, ktoré vychádzajú z praktického stromolezenia.
V prvej sa hodnotilo, ako presne nadhodil do koruny stromu závažie so silonom. V druhej šplhali stromolezci do pätnásťmetrovej výšky na čas. V tretej disciplíne museli v korune stromu nájsť päť označených plechoviek a nezabudnúť pri tom na bezpečnostné zásady. Štvrtá disciplína simulovala záchranu arboristu, ktorý sa pri svojej práci zranil a ostal visieť v korune stromu. Posledná disciplína bolo voľné lezenie po strome.
Tomáš Holúbek
