Rakovina nie je jediná zákerná choroba, ktorá nás ohrozuje a predčasne „vyraďuje“ zo života. Autorka v románe opisuje príbeh ženy postihnutej sklerózou multiplex.
NITRA. Svoju tretiu knihu nedávno vydala rodená Nitrianka - spisovateľka Andrea Boldišová. Svoj talent prejavovala už v detstve a mladosti, kedy písala poviedky a minidetektívky.
Svoj sen vydať knihu si dnes už Bratislavčanka splnila pred 3 rokmi, keď jej v Ikare vyšla jej prvotina Láska vo vetre. O dva roky neskôr úspešná autorka vydala svoj druhý titul - Okno do duše a teraz je na pultoch kníhkupectiev jej tretia knižka – Stratená rovnováha.
Konzultovala s lekármi
Kniha Stratená rovnováha patrí rovnako ako predchádzajúce do kategórie ženského románu, ale na rozdiel od prvých dvoch je vážnejšia, pretože jej nosnou témou je zákerné ochorenie.
„Opisujem v nej, ako choroba zasiahne do života hlavnej hrdinky a jej blízkeho okolia. Iná je aj v tom, že sa nezaoberá hľadaním si životného partnera zatiaľ nezadanej ženy, ale naopak, rozpráva príbeh vydatej ženy, ktorá dlhé roky žije v harmonickej rodine s manželom a dcérkou,“ predstavuje svoj nový príbeh Andrea Boldišová.
„Ako som už spomenula, v knihe riešim problematiku zákernej choroby, nie je to však rakovina, ale skleróza multiplex. Toto ochorenie napáda predovšetkým ľudí v mladom veku a znemožňuje im prežiť život tak, ako si vysnívali alebo ako by ho mohli prežiť, keby boli zdraví. Zároveň však naznačujem, že aj s touto chorobou sa dá bojovať a verím, že kombináciou bojovného ducha a modernej medicíny, ktorá aj v tejto oblasti výrazne napreduje, raz budú pacienti úspešne vyliečení.“
K tomu, aby sa mohla do tejto závažnej témy pustiť, si autorka musela najprv mnohé veci naštudovať - ako to už robila aj pri svojich prvých dvoch knihách - a navyše aj konzultovať s odborníkmi z bratislavskej univerzitnej nemocnice. Tiež pozorovala pacientov a na vlastné oči videla priestory, kde sa títo pacienti liečia. V knihe však nie sú žiadne autobiografické prvky, príbeh aj postavy sú vymyslené.
Nešťastie nechodí samo...
„Hlavnou hrdinkou knihy je mladá ambiciózna Zuzana, ktorá má všetko, o čom mnohé ženy len snívajú - milujúceho manžela, skvelú dcéru, zaujímavú prácu. Jej životný príbeh sa skrátka uberá tým správnym smerom, až sa jedného dňa nečakane zlomí. Zuzana je však bojovníčka a po počiatočnom šoku sa púšťa do nerovného boja, hoci vie, že nemôže vyhrať, len svoju prehru oddialiť,“ prezrádza dej knihy autorka.
„Ako to už v ťažkých situáciách býva, nešťastie nechodieva samo. A tak sa stane, že najbližší človek, ktorý by mal stáť pri nej, v rozhodujúcej chvíli zlyháva. A naopak, v dávnej priateľke, ktorá ju kedysi zradila, nachádza oporu. Do jej života významne zasiahne i vozičkár Dodo, s ktorým sa v ťažkých chvíľach zoznámi a ktorý jej pomáha vyrovnať sa so svojím údelom a ísť ďalej...“
Nepoddávať sa čiernym myšlienkam
Jedným z podnetov k napísaniu knihy s touto tematikou bol pre Andreu film Hilary a Jackie, ktorý v kine videla ešte v roku 1999. Veľmi na ňu zapôsobil.
„Zaujal ma o to viac, že je skutočným príbehom o talentovanej violončelistke Jacqueline du Pré a jej sestre Hilary, ktorá je autorkou knižnej predlohy k filmovému spracovaniu. Vtedy som si uvedomila, že rakovina nie je jediná zákerná choroba, ktorá nás ohrozuje a predčasne „vyraďuje“ zo života,“ konštatuje autorka.
„Hoci možno v absolútnom vyjadrení počet pacientov so sklerózou multiplex na Slovensku v porovnaní napríklad s rakovinou nie je taký vysoký, stále častejšie počúvam vo svojom okolí, že ju diagnostikovali ďalšiemu človeku. Takže žiadne ochorenie netreba podceňovať, aj chrípku treba vyležať, aby sa nám neskôr nevrátila v inej podobe. Možno to bude znieť ako klišé, ale treba sa vyhýbať stresu, respektíve ho kompenzovať športom alebo nejakou inou zaujímavou činnosťou, treba si skrátka nachádzať čo najviac príležitostí venovať sa niečomu príjemnému, čo človeka baví, a nepoddávať sa čiernym myšlienkam.“
Už píše piaty román
Ako prvá – ako už obyčajne - čítala Andreinu knihu jej mamina, potom pani redaktorka Ruženka Dúbravová. „Aj touto cestou by som sa obom rada poďakovala za pripomienky a trpezlivosť v stave, keď si „postavím hlavu“ a nechcem upustiť zo svojho názoru. Každý návrh na zmenu príbehu si dôkladne premyslím a akceptujem vtedy, keď sa s ním dokážem vnútorne stotožniť a nenabúra nič zásadné v mojej predstave a hlavnej dejovej línii,“ zdôrazňuje autorka. „Tiež im obom ďakujem za povzbudivé slová a podporu do ďalšej tvorby.“
Stratená rovnováha je na knižnom trhu len pár mesiacov a spisovateľka už v hlave nosí námety na ďalšie knihy. Ak jej čas dovolí, postupne ich spracováva.
„Nedávno som dokončila svoj štvrtý román a začala som písať piaty. Vždy si hovorím, že keby som mala viac času, napísala by som toho viac a nemusela sa báť, že mi nejaký námet alebo zaujímavá myšlienka „vypadne“ z hlavy,“ vraví Andrea.
Voľného času nemá veľa, ale opäť v ňom najradšej píše. „Rada si však prečítam aj knihy iných autorov, hoci už nemám z čítania takú radosť ako predtým, lebo ich posudzujem z odbornej stránky. Tiež si rada pozriem dobrý film v kine či v televízii, slovenské seriály, lebo ma zaujíma naša tvorba, nielen tá literárna, no a snažím sa nájsť si čas aj na prechádzky prírodou – moje obľúbené nordic walking. Každý rok idem na výlet niekam, kde som ešte nebola, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Tento rok to boli napríklad kúpele Luhačovice,“ dodala Andrea Boldišová.
