DUNAJSKÁ STREDA. Pri Veľkom Mederi, v lokalite Nový dvor, plánuje dánsky investor chovať 32-tisíc kusov ošípaných. Miestni sú proti, rozbehli petíciu. Podpísalo sa pod ňu už zhruba tisíc ľudí z Veľkého Medera a okolitých obcí.
Ošípané za kravy
Farma Nový Dvor, na ktorej už v súčasnosti chová hovädzí dobytok, je jednou zo štyroch, ktorú zahraničný podnikateľ vlastní. Je ústredňou so strojovým parkom a administratívnym odvetvím. Dán chová ošípané od roku 2002 aj na farme v Nagy Dury, Vrbine a Dolnom Štále. Všetky farmy sú vzdialené maximálne do 15 kilometrov od centrálnej farmy.
Chov kráv, ktorých by malo byť teraz na Novom Dvore asi 1300, plánuje nahradiť chovom ošípaných a kapacitne prerobiť na 8-tisíc kusov. Celkovo by išlo o 32-tisíc kusov prasiat na jednom mieste.
„Povolenie rozšírenia existujúcej prevádzky až o 32-tisíc kusov ošípaných je v rozpore s charakteristikou daného re-giónu, ktorému stanovuje jedinečnosť najmä osobitý ráz určujúci prírodnú, kultúrnu a historickú hodnotu krajiny,“ píše sa v petícii, ktorú rozbehli Veľkomederčania.
Primátora a poslancov v nej žiadali, aby neschválili a nepovolili tento podnikateľský zámer. Jeho realizácia spôsobí podľa nich neznesiteľný zápach, ktorý ohrozí cestovný ruch. Veľký Meder má byť po Vysokých Tatrách druhá najnavštevovanejšia turistická destinácia na Slovensku.
Podľa Karola Győryho z Veľkomederského združenia turizmu je v meste momentálne zhruba 420 subjektov zaregistrovaných ako poskytovatelia ubytovacích a stravovacích služieb.
Zisťovacie konanie
Svoje námietky proti megafarme prezentovali Veľkomederčania, najmä podnikatelia v cestovnom ruchu, aj na stretnutí v kultúrnom dome.
„Podniká tu už 14 rokov a stále zvyšuje kapacitu. Povedali sme si, že ži a nechaj žiť, ale 32-tisíc kusov prasiat na jednom mieste je už príliš. Už teraz nám tu smrdí, keď zafúka vietor, ľudia nemôžu sedieť na terasách, nedá sa grilovať. A čo voda? Pod žitným ostrovom je predsa najväčšie ložisko pitnej vody v strednej Európe,“ vraví Karol Győry, člen petičného výboru.
Na možnosť kontaminácie spodných vôd upozornil na stretnutí aj predseda Zväzu chovateľov ošípaných Imrich Andrej. Ohroziť spodné vody môže podľa neho dlhodobá aplikácia exkrementov a ich nedodržaná koncentrácia.
„My podporujeme chov, ale nie v takých množstvách. Ani v Dánsku to nie je možné,“ povedal Andrej.
Legislatíva Európskej únie ani naša neobsahuje podľa Petra Hajnalu z ministerstva pôdohospodárstva exaktné ustanovenie o tom, koľko zvierat môže farmár chovať na jednom mieste. Investor musí predložiť na Ministerstvo životného prostredia SR zámer, v ktorom predkladá, koľko zvierat plánuje chovať, a ďalšiu potrebnú dokumentáciu.
„Podľa toho, či plánuje chovať viac ako 2000 kusov ošípaných nad 30 kilogramov, alebo 750 a menej prasníc, sa rozhoduje, či zámer bude povinne posudzovaný podľa zákona, alebo bude podliehať len zisťovaciemu konaniu. Ak plánuje chovať vyšší počet prasníc, začína sa proces posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a tam sa detailne skúma dopad tejto vyššej koncentrácie zvierat na životné prostredie,“ povedal Hajnala.
Dodal, že rezort v súčasnosti posudzuje zámer rozšírenia farmy na základe požiadavky Ministerstva životného prostredia SR.
„Posudzuje sa variant rozšírenia farmy na chovné ošípané pre 24-tisíc kusov ošípaných nad 30 kilogramov.“
Záväzné stanovisko nevydali
Medzičasom však investor odstúpil od zámeru. Na ostatnom zastupiteľstve to poslancom tlmočil aj primátor Alexander Néveri.
„Momentálne prípravu tejto investície Dan Slovakia Agrar pozastavil z dôvodu silného protestu obyvateľstva. Záväzné stanovisko mesta ešte nebolo vydané,“ odpísal nám minulý týždeň Néveri.
Odstúpenie od zámeru potvrdil aj jeden z členov predstavenstva akciovej spoločnosti, Martin Bednárik. To, či ho spoločnosť zrealizuje na inom mieste na juhu Slovenska, komentovať zatiaľ nechcel.
