Školáci z Nitry zachraňujú národnú pamiatku už desať rokov

Bez zásahu dobrovoľníkov by zrejme stredoveký hrad medzi Topoľčiankami a Skýcovom dnes už nestál.

SKÝCOV. Maximilián Hrnčár a Martin Látečka mali len desať rokov, keď po prvý raz prišli na hrad Hrušov v okrese Zlaté Moravce. Doviedol ich sem v rámci historického krúžku ich učiteľ Jozef Blaho z nitrianskej mestskej časti Janíkovce. V chlapcoch chcel vzbudiť záujem o históriu a pripojiť ich k deťom, ktoré svojmu učiteľovi už v tom čase pomáhali zachrániť hrad pred úplným zánikom.

Dnes majú chlapci sedemnásť rokov a sú z nich stredoškoláci. Za tých sedem rokov odrobili na hrade stovky hodín práce. Patria k tým zopár vytrvalcom, ktorí aj po skončení základnej školy ostali s Blahovcami a ďalšími dobrovoľníkmi na Hrušove pracovať. Bez nároku na peniaze alebo akékoľvek iné výhody.

Hrad Hrušov.

FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK

Začínali, keď mali 10. Na Hrušove sú aj po 7 rokoch

Keď sa Maximilián s Martinom na hrad prvý raz dostali, Jozef Blaho s partiou nadšencov už tretí rok obnovovali výnimočný hrad. Spolu s manželkou Stanislavou si Jozef Blaho založil združenie Leustach, ktoré sa o zachovanie hradu usiluje.

Tento október si dobrovoľníci pripomenuli desať rokov, odkedy na hrade pracujú. Na malú slávnosť, počas ktorej odhalili info tabule o hrade, pozval Leustach mnohých, ktorí počas desiatich rokov neváhali priložiť ruku k dielu. Maximilán s Martinom chýbať nesmeli.

Aké práce mohli "na stavbe" vtedy len desaťroční chlapci robiť? "To by ste sa čudovali, čo všetko sme tu stvárali, keď sme mali desať rokov. Aj teraz podávame poriadne výkony. Predminulý víkend sme traja za tri hodiny naložili asi desať ton sutín, dve liazky to boli," rozpráva 17-ročný stredoškolák z Nitry Maximilán Hrnčár.

Ich úsilie potvrdzuje aj Jozef Blaho. "Títo dvaja chalani sú fantastickí. Už sú dlho von zo základnej školy, stále nám ale chodia na hrad pomáhať. Netreba ich ani volať, sami sa ozvú," hovorí.

Každému - aj dieťaťu - sa na opravách hradu vhodná práca nájde. Neskúsenejší pomáhajú s preosievaním sute, zberom kamenia, miešaním a nosením malty pre robotníkov. Chlapi porobia murárske práce, ženy špárujú.

Okrem laikov na hrade pracujú aj odborníci. Za tých desať rokov sa tu vystriedali tímy archeológov, architektov aj statikov.

Sedemnásťroční chlapci Maximilán Hrnčár a Martin Látečka pomáhajú na Hrušove od svojich desiatich.

FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK

Väčšina na hrad kašle. Hŕstke ale nedá spávať

Keď pred desiatimi rokmi dobrovoľníci po prvý raz na Hrušov prišli, hrad bol v zúfalom stave. Dva roky trvalo, kým z pamiatky odstránili náletové dreviny, buriny a odpadky. Devastoval ho nielen zub času, ale aj partie mladých, ktorí si zo zrúcaniny robili miesto na popíjanie alkoholu. Hrad pre neporiadok nebolo ani poriadne vidieť. Jeho záchrancovia našli pod množstvom buriny rozpadnuté múry, ktoré mohli kedykoľvek ohroziť návštevníkov.

"Chodieval som sem s kamarátmi na bicykloch a bolo nám ľúto, že je v takom zlom stave. Neskôr, keď hrad začali opravovať, sme práve búrali starý dom a tak mi napadlo nakontaktovať sa na pána Blaha, či nepotrebuje tufový kameň. Odobrili mu ho odborníci a tak sme mu ho doviezli," hovorí Miroslav Beňovič (36) o tom, ako sa po prvý raz zapojil do záchrany národnej pamiatky.

Hradu nepomohol iba dodaním materiálu zo starého domu. Spolu s kamarátom Mariánom Samkom tiež priložili ruku k dielu. "Už asi druhý rok sem chodíme pomáhať, odkopávame, čo treba, kosíme. Oslovil som viacerých kamarátov, no tí sa ma spýtali, či sú na hlavu padnutí, aby zadarmo robili," povedal Marián Samko (27).

Na otázku, prečo teda oni dvaja robia zadarmo, Marián s Mirom odvetia, že je to pre budúcnosť. Na výzore hradu im totiž záleží.

Ročne sa na obnove hradu vystrieda niekoľko desiatok až stoviek dobrovoľníkov, medzi nimi aj členovia Leustachu. Pamiatky opravujú aj deti, mnohé z nich sú žiakmi manželského páru. Keďže v Janíkovciach už škola nie je, veľa detských dobrovoľníkov pochádza zo ZŠ Fatranská v Nitre, na ktorej Jozef Blaho vyučuje.

"Je to zvláštny pocit vrátiť sa do minulosti a predstaviť si, aké to tu bolo pred tými desiatimi rokmi. Ten rozdiel je teraz obrovský. Ani vo sne sme nepredpokladali, že budeme mať občianske združenie a že budeme 120 dní ročne tráviť na oprave zrúcaniny 50 kilometrov od Nitry. Práca množstva dobrovoľníkov dokázala neuveriteľné - opustený hrad sa podarilo odkliať," povedal Jozef Blaho.

Miroslav Beňovič (36) a Marián Samko (27) sa na hrad nevykašľali.

FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK

Naposledy dal hrad opraviť Masaryk

Hrad Hrušov v kopcoch medzi Topoľčiankami a Skýcovom dal koncom trinásteho storočia postaviť uhorský šľachtic Matúš Čák Trenčiansky. Fungoval štyristo rokov, vystriedali sa na ňom desiatky majiteľov. Vďaka svojej polohe kontroloval dôležitú horskú komunikáciu z Požitavia na Ponitrie. Vysoká obranná veža tu vyrástla až v 14. storočí. Postavili ju aj pre narastajúci význam hradu - v neďalekých potokoch sa totiž ryžovalo zlato a hovorí sa, že viacerí páni mali svoje poklady ukryté práve na Hrušove. Hrad v roku 1708 vyrabovali cisárske vojská, no žiaden zlatý poklad sa im odniesť nepodarilo. Od tohto roku hrad postupne upadal.

Dnes je z neho národná kultúrna pamiatka, ktorá však až do zásahu dobrovoľníkov pustla. Hrad naposledy opravovali pred vyše osemdesiatimi rokmi. Pokyn na opravy vydal prezident Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý trávil leto na neďalekom zámku v Topoľčiankach a na hrad Hrušov si robil vychádzky.