V knihe Semester zakomplexovaného sviniara čelí hlavný hrdina Dárius rôznym nástrahám - ukrajinskej divožienke s koženým bičíkom aj docentovi so sklonmi k psychickému týraniu.
NITRA. S pravdivým príbehom o tom, ako prísť o panictvo, prežiť nástrahy vysokoškolského života a preraziť vo svete médií – a to všetko za menej ako tisíc dní, sa v nitrianskej krajskej knižnici s čitateľmi podelil Majo Kluvanec. Býva síce v Rimavskej Sobote, ale narodil sa v Komárne, mladosť prežil v Hurbanove a s Nitrou ho spájajú spomienky na vysokoškolské štúdiá na UKF.
Mladý talentovaný spisovateľ, ktorého Slovenský spisovateľ označil za objav roka, nepíše len súčasné príbehy. Je tiež autorom hororových poviedok, fantasy príbehov aj komiksových scenárov.
Písal, akoby strieľal z guľometu
Majo v Nitre vyštudoval žurnalistiku a nemecký jazyk. Živil sa ako novinár na voľnej nohe, bankár a pedagóg na dievčenskej strednej škole. V súčasnosti žije v Rimavskej Sobote spolu s manželkou a vyše ročnou dcérkou. Spoveď zakomplexovaného sviniara je jeho prvý román – prináša postrehy zo života dnešných vysokoškolákov a problémov, s ktorými sa musia dennodenne pasovať.
Semester zakomplexovaného sviniara sa podľa Maja vypýtal na svet úplne sám od seba. „V roku 2010 zo mňa v priebehu dvojtýždňového pisateľského maratónu vypadla prvá časť knihy a po 4-ročnej prestávke v druhom maratóne vykĺzol zvyšok. Proces písania bol zakaždým úplne spontánny - ráno som sa s kávou posadil k monitoru a prsty na klávesnici spustili guľometnú paľbu. Veru, tento román sa mi sám nadiktoval,“ vraví Majo.
Kniha obsahuje početné komické prvky. „Je to skoro niečo na spôsob Toma Sawyera, ibaže z univerzitného prostredia. Čím nechcem povedať, že píšem tak dobre ako Mark Twain, ale začínam mu šliapať na päty!“ zasmial sa autor.
Hlavný hrdina Dárius - rovnako ako toho času autor knihy - vylieta z rodičovského hniezda, aby sa pustil do štúdia žurnalistiky a napokon sa vypracoval v novinárskej brandži tak ďaleko, ako to len pôjde. V prvom ročníku musí čeliť nástrahám ako je ukrajinská divožienka s koženým bičíkom či docent so sklonmi k psychickému týraniu. No skúšky, ktoré pre Dáriusa pripravil sám život, sú omnoho ťažšie, než tie zo školských lavíc...
Dej inšpirovali skutočné miesta a udalosti, pravda, s použitím istej miery rozprávačskej voľnosti. „Pravdivé sú predovšetkým pocity, ktoré postavy zažívajú a všetky tie vzostupy a pády, ktoré pozná každý z nás. To je vec, ktorá sa ľuďom deje odjakživa a bude sa diať, kým je svet svetom,“ prezrádza autor.
„V mojej knihe sa môže nájsť ktokoľvek, niektoré ľudské črty sú totiž univerzálne. Vrúcnosť, srdečnosť, otvorenosť a slobodomyseľnosť. Ale, žiaľ, aj vlastnosti ako zákeráctvo a podlosť. Niektorí starí priatelia sa mi už dokonca ozvali, že sa v nej „našli“ a iní chceli vedieť, prečo som „ich postave“ nevenoval viac priestoru. Možno v pokračovaní, ktovie...“
Boli ako víno - dobrý ročník
Majo si štúdium žurnalistiky vybral preto, lebo tento smer mal na UKF dobré meno a Nitra bola odjakživa blízka jeho srdcu. „Na študentské časy vlastne ani nemusím spomínať – mám totiž pocit, akoby som jednou nohou bol ešte stále tam. Boli to totiž najlepšie roky môjho života, so všetkým, čo priniesli - a neboli to len radosti. Nitru aj UKF môžem každému vrelo odporúčať. Najmä pre mladého človeka je to niečo ako zasľúbená zem,“ dušuje sa autor.
Najkrajšie na tom zvláštnom období, keď človekom ešte lomcuje detstvo, no súčasne sa vás už túži zmocniť dospelosť, sú podľa Maja nesporne internátne lásky. „Človek sa im celý oddá aj napriek riziku, že mu zlomia srdce. A ony mu ho veruže zlomia. Takže zažijete slasť i trýzeň v jednom balení, ale o tom je celý život.“
So spolužiakmi z UKF zostal v kontakte hlavne na facebooku, keďže sú roztratení kade-tade po republike aj svete. „Boli sme ako víno - dobrý ročník. Jeden robí repotréra RTVS, druhý sa podieľa na príprave televíznych novín Markízy, ďalší zarezávajú v printových médiách, iní v rozhlase... Asi len mňa napadlo také bláznovstvo - zavrieť sa v tmavej izbe a vrhať na stránky pikantné príhody inšpirované našou minulosťou,“ zasmial sa Majo.
Trochu ho trápi, že ľudia sa dnes radšej kochajú 3D efektami na novej plazme namiesto toho, aby išli napríklad hľadať štvorlístky v tráve. „Verte-neverte, boli by omnoho pokojnejší a šťastnejší. Lebo najlepšie, najkrajšie, najúžasnejšie veci sa nedajú kúpiť. Kto neverí, nech sa spýta zamilovaných.“
Úspech knihy mladého spisovateľa nabudil - má už rozpracovaný ďalší šteklivý príbeh z prostredia bielych golierov, v ktorom budú odhalené nielen profesijné, ale aj osobné praktiky slovenských bankárov. „Lebo škandalózny nie je len život na vysokoškolských internátoch. Až sa tá kniha jedného dňa dostane von, budete sa pri jej čítaní červenať jedna radosť!“
Takto Majo (hore druhý zľava) končil vysokú školu v Nitre. FOTO: ARCHÍV M. K.
