Stoch a spol. kráčajú do siene slávy. Slováci prepisujú históriu, ďalšiu dôležitú kapitolu písali cez víkend v Macedónsku. Víťazstvo v pomere 2:0 potvrdilo slovenskú suverenitu, z pohľadu vývoja v kvalifikačnej skupine má veľkú váhu, Paríž je pre Kozákovu partiu opäť o čosi bližšie. Macedónci pritom neboli vôbec ľahkým sústom, ako sa čakalo.
V Skopje sa stretávajú dva svety, európska kultúra sa v polmiliónovej metropole mieša s tou východnou. Slovenské hlúčiky si kývali od rána, boli aj nitrianske. Medzi nimi napríklad partia z Chrenovej na čele s Vladom Violom a Mirom Svýbom.
Minarety, starobylé uličky, špina aj bohorovný pokoj, niekde akoby sa zastavil čas. Taxikár nevníma futbal, nechytá sa ani pri hrdosti na Macedóniu. Vraj ho neživí, zlatá Juhoslávia, povie s nostalgiou v hlase. Chlieb pre rodinu mu zarába auto, za dve eurá sa tu odveziete všade.
Malá krajina s veľkou históriou si pritom potrpí na niekdajšiu slávu, sochy jej hrdinov sú na každom kroku. Dvojmiliónový národ sa pýši Alexandrom Veľkým aj Matkou Terezou.
Slováci sa dívali s otvorenými ústami na štadión Filipa II. Macedónskeho, hoci 35-tisícové hľadisko nebolo v sobotu zaplnené ani z jednej štvrtiny. Len kúsok vedľa futbalovej arény sa hrala hádzaná, na súboji Vardaru s Vezprémom sa tlačilo viac ako desaťtisíc ľudí. Pri pohľade na cenu futbalovej vstupenky si našinec povzdychol, 50 denárov je zhruba 80 centov. Áno, 80 centov za reprezentáciu...
Dva góly odštartovali slovenskú radosť, oslavnú eufóriu pretínali dlho do noci výsledky volieb, Skopsko pivo chutilo. Mená prvých víťazov svietili na displejoch mobilov už o polnoci. Kým v jednej partii od údivu krútili hlavami, druhí mali o dôvod navyše na pripíjanie dobrých správ z domova.
Futbal zatienil aj voľby, lopta a hrdosť opäť spojili malú krajinu pod Tatrami. Šťastní fanúšikovia kričali „Kozák na hrad“. Sobota nastavila zrkadlo politike aj futbalu.
Kozákova družina vyhráva ďalej. Celý zápas odohral Miroslav Stoch (vľavo), ktorý ponúkol gólovú prihrávku Nemcovi. FOTO: TASR
