Milan Augustín pracoval aj v bani. Jeho prvou prácou bolo vyčistenie baníckeho záchoda.
NITRA. Vladimíra Komorovská, Milan Augustín a Jozef Heriban boli hosťami v nitrianskej krajskej knižnici. Súčasní slovenskí spisovatelia, autori kníh rozličných žánrov, absolvovali dopoludnia stretnutia so žiakmi a študentmi, večer mali besedu s čitateľmi, s ktorými sa podelili o svoje skúsenosti a životné pocity.
Jozef Heriban
Okrem spisovateľa si Jozef heriban vyskúšal aj pozície redaktora, filmového dramaturga, scenáristu, hudobníka, autora rozhlasových hier a mnoho iných.
„Sú situácie a zamestnania, kde celý tím v pozadí za vás pracuje a vy len vystupuje vo svojom postavení, chodíte s kufríkom, podpisujete... Spisovateľ toto robiť nemôže. Všetky moje knihy sú z mojej hlavy,“ vraví Jozef Heriban. V živote aj v tvorbe uznáva zásadu, že každý má na tú istú vec svoju pravdu a pravda niekoho iného nie je o nič či horšia ako pravda toho druhého.
„Moje knihy sú o samote, o starnutí, o vzťahoch, ale hlavne o hľadaní lásky. V dnešnom postmodernom svete strácame sami seba, rodiny sa rozpadajú a to ma zaujíma,“ povedal Heriban.
Napísal množstvo kníh – Úspech má srdce žraloka, Posadnutosť, Niekto na mňa stále píska či Fagotista, ktorého nemiloval Boh - ale za svoju mediálne najúspešnejšiu považuje knihu plnú erotiky - Intimitu vlkov.
„Médiá mňa aj knihu totálne zbulvarizovali, a tým pádom sa z nej stala moja najúspešnejšia kniha a super bestseller. Ale pre mňa najdôležitejším je román Prelet sťahovavých vtákov, ktorý som písal takmer 25 rokov a ktorý už asi ťažko prekonám,“ priznal Heriban.
Vladimíra Komorovská
Vladimíra Komorovská je známa svojimi knihami Všivavé osudy, Bonvivánske chia- roscuro a Papendeklová idylka, ale aj početnými prekladmi poézie, detektívok, humorných príbehov a románov typu „Angelika“ z aj do francúzskeho jazyka.
V posledných rokoch sa venovala prekladom klasikov – napríklad Zolu, Diderota, ktorý mal vlani 300. výročie narodenia, či Rousseaua, ktorý mal rovnaké výročie v roku 2012.
Často sú v jej dielach hrdinami lúzeri a skrachovanci rozprávajúci jazykom ulice. „Postava, ktorá sa cez nás prepasíruje do knihy, to nie sme my, nemožno hrdinov stotožňovať so spisovateľmi. Idú svojou cestou, majú svoje osudy. Takmer každý z nich skončí zle,“ povedala o hrdinoch svojich poviedok Vladimíra Komorovská.
Milan Augustín
Čitatelia poznajú Milana Augustína ako autora veľmi zaujímavej literatúry faktu, esejí i historických románov. Vychodil banícku školu a banskú strojárinu, po škole pracoval v bratislavskej Kolibe. Po roku 1968, kedy sa patrične vyjadril k okupácii, sa dostal do bane, kde jeho prvou prácou bolo vyčistenie baníckeho záchoda. Neskôr sa stal zastupujúcim hlavným mechanikom.
V 70. rokoch sa mu podarilo vyštudovať dejiny umenia a estetiku, pracoval na významných postoch v kultúre, robil aj novinára. Okrem iných je autorom kníh Démon mesta, Uneste pápeža, Neznáma história zeme baníkov a pôvodu striebra rádu teplárov či Templári.
„Templári boli v 13. storočí jedinou cestovnou kanceláriou, vytvárali celú ekonomiku. Šek ako záložný finančný fenomén prevzali od Arabov, financovali rozvíjajúce sa gotické stavby, najmä katedrály,“ hovorí Milan Augustín.
„Templári patrili k elitnej vrstve, mnoho kultúrnych a spoločenských fenoménov tej doby bolo v ich rukách. Stali sa veľmi nebezpečnými, lebo veľa vedeli. Rád bol zničený, prešiel potom do rádu johanitov so sídlom vo Viedni, ale v podstate Uhorsko aj naďalej spravovali.“⋌
