Miluje folklór a ľudové odevy. Rovnako ako jeho spolužiačka - robila žeriavničku v Tlmačoch a do práce chodila zásadne len v kroji.
NITRA. Stále svieži, vitálny, usmiaty, s fotoaparátom na krku. Takto Nitrania poznajú Milana Hlôšku, ktorý v novembri oslávil už osemdesiat rokov. Povolaním je stavebný technik a fotografovanie sa stalo jeho najväčšou záľubou.
Prvou úspešnou bola fotka čašníčky
Milan Hlôška fotí od roku 1960, prvú, takú profesionálnejšiu fotku spravil v roku 1963. Bol to portrét mladej čašníčky z Pezinskej Baby, za ktorý získal čestné uznanie v krajskej súťaži neprofesionálnych fotografov.
Prvým impulzom k foteniu však bola radostná rodinná udalosť v roku 1960. Narodila sa mu dcéra a aby tento zázrak zvečnil, požičal si od kamaráta fotoaparát. „Potom som ju fotil postupne tak, ako rástla, ale už so svojím aparátom. Časom ma to trochu prestalo baviť, keďže to bolo tematicky jednostranné, tak som sa začal hlbšie venovať amatérskej fotografii,“ hovorí Milan Hlôška.
Aby sa zdokonalil v technike, absolvoval rôzne fotografické semináre, kurzy a školenia. Vtedajší Národný osvetový ústav mal metodika pre amatérske fotografovanie, dnes tieto aktivity podporuje Národné osvetové centrum. „Ústav pre nás organizoval týždenné kurzy s praktickými ukážkami v rôznych lokalitách Slovenska, k spolupráci prizval profesionálnych fotografov aj teoretikov,“ spomína jubilant.
„Vtedy však bežne neboli fotolaby ako dnes, fotky sme vyvolávali doma v kúpeľni. Systémom pokus – omyl sme skúšali rôzne techniky. Recepty na vývojku na vyvolanie filmu, výber najvhodnejšieho papiera pre daný film a ďalšie finty sme si my, fotografi, odovzdávali medzi sebou.“
V kroji aj na fotke v občianskom
Nitran sa vo fotografovaní zameral na portréty, osobnosti a motívy krajiny, jeho srdcovou záležitosťou sa však stal folklór. Pochádza zo Starého Tekova, kde sa od roku 1966 začali organizovať folklórne slávnosti Tekov tancuje a spieva. „Bola to veľká krása – všetky tie nádherné kroje ale aj úžasne inšpirujúce prostredie Tekova. Na slávnostiach som od ich vzniku fotil každý rok až doteraz, nevynechal som ani jeden ročník,“ konštatuje fotograf.
Hlôškovou srdcovkou je folklór nielen na fotografiách. Ako zamestnanec Pozemných stavieb začínal v roku 1958 vo folklórnom súbore Stavbár. „Boli sme mladí, šikovní, vystupovali sme na rôznych akciách. Náš vedúci ale po dvoch rokoch odišiel za prácou do Bratislavy a súbor sa rozpadol,“ ľutuje Milan Hlôška.
S krojmi má Nitran aj humorné zážitky. Mal vraj spolužiačku, ktorá robila v Tlmačoch žeriavničku, pričom do práce chodila zásadne len v kroji. „Kolegovia sa jej smiali a šéfovia odhovárali, čo si to nedá dolu, ale ona ani za svet. Dnes má 80 a v kroji chodí stále,“ vraví s úsmevom fotograf.
„Poznám prípady, keď sa ženy v krojoch išli fotiť na občiansky preukaz a odmietli si dať dolu pokrývky hlavy. Radšej vraj budú bez občianskeho. V mojom rodisku ešte staršie ženy kroje stále nosia, mladšie ročníky už len pri slávnostných príležitostiach.“
Nákladné fotoknihy pre potešenie
Ako autor sa môže pochváliť nielen fotografiami, ale aj textovo-obrazovými publikáciami a fotoknihami. V roku 1984 mu vyšla prvá obrazová kniha so zhruba 130 snímkami a textom Andreja Chudobu s názvom Od Tekova vietor veje, v roku 2008 vydal jej doplnenú reedíciu. „Je to moja prvá vážnejšia kniha, predtým som zo slávností vydal menšiu 32-stranovú brožúru.“
Nasledovali reprezentačné obrazové publikácie Cez močenské lúky s textom Andreja Chudobu a Gabriely Borzovej, Tou pukanskou bránou tiež s textom Andreja Chudobu, tri brožúry Piesne a tance, Rodinné zvyky, Kalendárne a výročné zvyky v krásach Slovenska.
Pre svoje potešenie si Milan Hlôška dal vytlačiť aj reprezentatívne fotoknihy Moja Nitra, Môj čilejkársky Tekov, Folklórne večery, Osobnosti LKJJ, Literárny klub Janka Jesenského, Mužský kroj Solčany, Krojovaná svadba Milotice, Vinobranie v Prušánkach, Slávnosti folklóru a ďalšie. Je to naozaj krásna, ale drahá záležitosť.
„Každá fotokniha je len v jednom exemplári, je vytlačená na kvalitnom lakovanom papieri, na ktorom prsty nezanechávajú odtlačky. Jedna strana stojí jedno euro. Fotografie na tomto papieri vyzerajú skutočne nádherne,“ vysvetľuje fotograf a ukazuje fotoknihu Moja Ntra. „ Myslím si, že je dobré mať takého fotoknihy, ktoré kvalitnými snímkami dokumentujú napríklad krásu mesta, historické budovy, známe osobnosti či okolitú prírodu – kým to tu všetko ešte je.“
Hľadá vydavateľa
Fotograf má za sebou desať výstav fotografií krojov – deväť domácich v rámci kraja a jednu v Báčskom Petrovci v Srbsku. Je držiteľom viacerých ocenení, napríklad 2. ceny za fotografiu a plakety v celoslovenskom kole AMFO 1974, ceny Národného osvetového centra, ceny starostu obce Starý Tekov a mnohých ďalších.
Od roku 2005 fotí na digitál – a sú to už tisícky fotiek. Len kvôli knihe Od Tekova vietor veje spravil 1 300 snímok a ďalších asi 400 diapozitívov. Desaťročia s analógom však v sebe nezaprie. „Ešte ma nutká vrátiť sa občas k nemu, ale už nemám chuť na domáce vyvolávanie filmu. A digitál má aj ďalšie výhody – nechám si len tie fotky, ktoré sú vydarené a pre mňa zaujímavé a nehromadia sa mi doma albumy a škatule s fotkami.“
Autorovým snom je vydať reprezentatívnu publikáciu slovenských ľudových krojov s názvom Krása v kroji ukrytá, kde bude sprievodný text Andreja Chudobu a etnografky Jany Mládek Rajniakovej. „Vydavateľstvá ju zatiaľ neprijali, ale verím, že sa to podarí,“ dodáva Milan Hlôška.
Fotoaparát je verným spoločníkom Milana Hlôšku už od roku 1960. FOTO: VANDA PRANDORFYOVÁ
Časť publikácií, v ktorých má Nitran stovky fotiek. FOTO: (MIH)
