Mŕtvi vojaci sú dodnes vedení ako neznámi, rodina nevie, kde padli.
VEĽKÁ MAČA. Medzi Veľkou Mačou a Gáňom našli pracovníci pri výkopových prácach pri ceste kostrové pozostatky. Ukázalo sa, že pravdepodobne patrili dvom nemeckým vojakom. Našlo sa pri nich aj protilietadlové strelivo a 10 nábojov s puzdrom, muníciu zaistil policajný pyrotechnik.
Do jarku ich hodili a zasypali
V hrobe sa našli aj časti vojenského odevu, torzo topánky, odznak vojnového kríža nemeckej armády. Pri jednom z nich bola dokonca aj celá kovová nemecká známka.
„Front prešiel cez galantský okres veľmi rýchlo, nemeckí vojaci nemali čas pochovávať svojich druhov a v tomto prípade ani možnosť minimálne jednému mŕtvemu vojakovi odlomiť polovicu identifikačnej známky, aby mohli ešte počas vojny vyrozumieť rodinu, že padol ich príbuzný. Nie je ani vylúčené, že vojaci sa vzdali a boli popravení,“ povedal Matúš Sládok, archeológ Krajského pamiatkového úradu Trnava.
Mŕtvych vojakov podľa neho do jarku hodili a zasypali pravdepodobne miestni občania, čo bol vtedy bežný jav.
FOTO:(POL)
Dohoda o vojnových hroboch
Pozostatky vojakov už previezli na vojenský cintorín v bratislavskom Ružinove. Je jedným zo šiestich oficiálnych nemeckých vojenských cintorínov na Slovensku. Vybudovala ich Nemecká spolková republika na svoje náklady na základe Ženevských konvencií a dohody medzi Slovenskom a Nemeckom o vojnových hroboch.
Identitu vojakov rieši prešovská Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby na Slovensku. Tá na základe dohody o vojnových hroboch medzi Slovenskom a Nemeckom zabezpečuje exhumácie, prieskumy, výstavbu cintorínov, starostlivosť aj údržbu.
Spoločnosť podľa jej konateľa Michala Bochina zastupuje záujmy nemeckej organizácie Národného zväzu starostlivosti o nemecké vojnové hroby. Tá zamestnáva antropológa, ktorého úlohou je identifikovať pozostatky vojakov.
„Identifikácia sa uskutočňuje na základe niekoľkých znakov, podľa identifikačného čísla na známke sa určí meno padlého vojaka, na základe merania istých antropologických znakov sa určí vek, výška, údaje, vrátane snímky chrupu sa porovnajú so zdravotnou kartou,“ povedal Michal Bochin zo spoločnosti starostlivosti o nemecké vojnové hroby.
Vyznamenanie a známka (vpravo). FOTO:(POL)
Nemecký antropológ, ktorý pôsobí nielen u nás, ale aj v Maďarsku, Poľsku a Česku, odíde 2. decembra s údajmi, ktoré získal o padlých vojakoch, na ďalšie porovnávanie do Nemecka. Výsledky by mali byť známe pravdepodobne do roka.
„Potom skontaktujú rodinu, odovzdajú jej osobné veci, ktoré boli prípadne nájdené, a zistia, či chcú, aby bol pochovaný tu, alebo budú žiadať previezť pozostatky do domovskej krajiny,“ vysvetlil Bochin.
Skupina armád Juh
Nemeckí vojaci nájdení v katastri Veľkej Mače s najväčšou pravdepodobnosťou zahynuli 30. marca.
„Prekročením opevnenej línie na dolnom toku Hrona pri Leviciach sa 25. marca 1945 začali boje spadajúce do Bratislavsko-brnianskej operácie. Jej súčasťou bolo i zdolanie nemeckej obrany na Váhu a Malých Karpatoch. Spolu s Ostravskou operáciou bolo cieľom obkľúčenie nepriateľa na moravsko-slovenskom pomedzí. Proti vojskám 2. ukrajinského frontu, zloženého zo sovietskych a rumunských armád, pod velením maršala Sovietskeho zväzu R. J. Malinovského, stála nemecká Skupina armád Juh, pod ktorú spadali aj maďarské divízie a niekoľko bojaschopných útvarov Slovenského štátu,“ povedal Sládok.
Tým v priebehu operácie velil generálplukovník Dr. Lothar Rendulic a neskôr generál pechoty Friedrich Schulz. Proti ofenzíve hralo aj jarné počasie. Sneh sa topil, podstatne sa zvýšil stav vody a rieky na niektorých úsekoch začali vystupovať z brehov.
„Napriek tomu už 28. marca Sovieti prekročili Nitru a Žitavu a v noci na 30. marec rýchlym útokom zdolali obrannú líniu na Váhu, ktorú nepriateľ nestihol včas zorganizovať. Oslobodzovacia armáda postupovala na rovine veľmi rýchlo a nepriateľ sa často zmohol iba na ničenie mostov, podmínovanie a podpaľovanie dôležitých objektov a plienenie. Väčšie problémy nerobilo ani zdolávanie obrany opevnených miest,“ dodal archeológ.
Galanta bola oslobodená 30. marca, Sládkovičovo 31. marca, 1. apríla sa bojovalo o Sereď a Trnavu.
