Unikátom knihy Zobor je odtlačok pečate opátstva

Traduje sa, že začiatkom 20. storočia bolo mesto cez víkend vyľudnené, lebo väčšina Nitranov išla za odpočinkom, dobrým jedlom a vínkom na Zobor.

Traduje sa, že začiatkom 20. storočia bolo mesto cez víkend vyľudnené, lebo väčšina Nitranov išla za odpočinkom, dobrým jedlom a vínkom na Zobor.

NITRA. Už dvanástou knihou Nitrana Imricha Točku je jeho novinka Zobor. Predstavil ju v Ponitrianskom múzeu, kde ju do života uviedol Ladislav Belás, opát zoborského kláštora.

Tristostranová publikácia je reprezentatívna už len svojím vzhľadom. Časť iba dvestokusového nákladu vyšla v luxusnom prevedení viazanom v koži. Unikátom je postriebrená replika odtlačku pečate opátstva sv. Hyppolita na Zobore zo 14. storočia, ktorá je vsadená do „o“ v slove Zobor na obale knihy.

Počiatky liečiteľstva

Publikácia 73-ročného regionálneho historika, spisovateľa, numizmatika a kampanológa je výnimočná z niekoľkých dôvodov. „Po prvýkrát ponúka komplexnú históriu Zobora. Doterajšie písomné publikácie boli orientované skôr na dejiny zoborského kláštora a tradíciu sv. Svorada. Ostatné cenné pamiatky boli viac-menej nepovšimnuté,“ vysvetľuje Imrich Točka.

„K nim patria napríklad drobné prícestné kríže a kaplnky, ale aj vinohradnícke stavby, hajlochy, domy, pivnice, hostince, vinárne a podobne. Sú spojené so základnou hospodárskou činnosťou Zobora, ktorou bolo oddávna vinohradníctvo.“

Takisto sú v knihe popísané počiatky zoborského liečiteľstva. Spájajú sa s existenciou kláštora benediktínov a kalamaldulov, ktorí mali vo svojich priestoroch lekáreň a lazaret. Autor v knihe spomína aj liečiteľské aktivity s využitím studenovodných kúpeľov pri zoborskom jazierku a v ďalších lokalitách Zobora.. Viaceré pokusy o uplatnenie tzv. Kneippovej metódy liečenia studenou vodou, ktorá sa začala používať koncom 19. a začiatkom 20. storočia, sa však z rôznych príčin prestali aplikovať. Čitateľ sa v knihe zoznámi tiež s históriou studničiek a niekoľkých významných prameňov Zobora, ako je Šindolka, Buganka, Svoradov či Svätomartinský prameň.

Smutný pohľad do klenbových pivníc

Na knihe Imrich Točka pracoval sedem rokov. Prečo si rodený Chrenovčan vybral za objekt svojho záujmu práve vrch nad mestom? „Na Zobore žijem takmer polstoročie, mám k nemu úctu. Rodičia ma už ako dieťa vodili na púť k jaskyni sv. Svorada a k zoborskému kláštoru. Vždy ma fascinovali zrúcaniny kamaladulského kostola, ale aj niektoré sochy, ktoré som objavoval pri prechádzkach po Zobore – napríklad nádherná baroková socha sv. Šebastiána na Chmeľovej doline, viaceré sochy sv. Urbana vo vinohradníckych častiach, ale aj sochy v okolí dnešného zoborského Farského kostola sv. Urbana,“ vysvetľuje spisovateľ.

„Zaujímavú atmosféru Zobora vytvárali aj ostatky starých vinohradníckych stavieb – vinární, hostincov, hajlochov či domov vinohradníkov, ktoré dnes už prakticky neexistujú. K napísaniu knihy ma priviedli aj slová starších obyvateľov, ktorí spomínali na slávne časy zoborského vinohradníctva. Dnes môžeme lem smútiť pri pohľade do krásnych klenbových pivníc, ktoré často iba zívajú prázdnotou – vínne sudy z nich zmizli a slúžia už len ako sklad nepotrebných vecí.“

Vzácne pohľadnice a fotografie

Pri získavaní informácií a fotodokumentácie autorovi pomáhali najmä jeho syn Gabriel Točka, lekár Daniel Magula, bývalý primátor Vladimír Libant, spisovateľ Štefan Košovan, ale aj členovia Zoborského skrášľovacieho spolku pod vedením Jána Kratochvíla. Vzácne staré fotografie a pohľadnice, z ktorých mnohé neboli doposiaľ nikde zverejnené, mu poskytli mnohí miestni zberatelia.

„Zaujímavá je séria starých pohľadníc zoborského kláštora v jeho premenách prakticky od konca 19. storočia až dodnes. Pozoruhodné sú tiež historické fotografie bývalých hostincov, vinární a hajlochov,“ skonštatoval Imrich Točka.

Kniha okrem iných obsahuje aj staré a súčasné fotografie prícestných pamiatok – krížov, kaplniek a sôch svätcov, nechýbajú ani snímky novodobých stavieb zoborských kláštorov vincentiek a ružových sestier, ktoré sú oba na Šindolke.

Vinice mizli

Odborníci na Zobore predpokladajú dávnejšie osídlenie v blízkosti Svoradovho prameňa, ale za historicky prvých známych obyvateľov Zobora považujú benediktínov, o čom svedčia aj Zoborské listiny. „V novodobej histórii sa Zobor začal osídľovať koncom 19. storočia, kedy sa sem sťahovali chudobní Nitrania, ktorí nemali na život v meste, a postupne aj vinohradníci. V tých časoch tu žilo len pár desiatok ľudí. Bohatší Nitrania si tu neskôr začali budovať letoviská, luxusné vinárne a pohostinské podniky. Traduje sa, že začiatkom 20. storočia bolo v sobotu a nedeľu mesto vyľudnené, lebo väčšina Nitranov išla za odpočinkom, dobrým jedlom a vínkom na Zobor,“ zdôvodňuje Imrich Točka.

„Neskoršie masovejšie osídlenie súviselo s bytovou krízou po 1. svetovej voje, kedy k nám prišli Česi a Nitrania sa začínali sťahovať do zoborských hajlochov, prípadne si začali stavať na Zobore domy. Nešlo to pritom na úkor chýrnych zoborských viníc. Až po nástupe socializmu po 2. svetovej vojne boli najväčšie súkromné a cirkevné vinice vyvlastnené a začala sa ich rozsiahla parcelácia. Tá spôsobila ich praktický zánik, dnes je na Zobore len okolo 9 ha súvislých viníc v majetku nitrianskeho biskupstva.“

Pomstili sa mu

Zobor bol podľa Imricha Točku ako súčasť biskupských majetkov využívaný aj na účely poľovníctva, ktorému hodoval nitriansky biskup gróf Viliam Baťáni. Organizovali sa tu bohaté biskupské poľovačky za účasti príslušníkov vyšších vrstiev. „Do 1. svetovej vojny tu dominovala srnčia zver, jelenia zver sa sem dostala až po rozpustení zverníc okolitých grófskych panstiev v Lefantovciach a Gýmeši,“ hovorí autor.

„Na zoborskom cintoríne pred budovou bývalého kláštora je pochovaný aj biskupský lesník Jankovič. Ďalší lesník, ktorého zavraždili po 1. svetovej vojne, je pochovaný v zátiší zoborského lesa. Bol údajne veľmi krutý na ženy, ktoré mali mužov na vojne, bil ich, vyháňal z lesa a nedovolil im brať drevo, preto sa mu vraj vojaci, ktorí sa vrátili z frontu, pomstili a zabili ho.“

Záver publikácie je venovaný informáciám o významných novodobých osobnostiach, ktoré boli svojím životom, tvorbou či profesijným zameraním viazané na Zobor, napríklad sochári Bártfay, Matušinec, významní lekári Griesbach, Strauss, Jakabovič, hudobník Urbanec či vinohradníci Klučovský a Pavlík.

Žili na Zobore zubry?

Kniha Zobor prináša tiež zaujímavé hypotézy vzniku názvu vrchu. „Maďari podľa jednej z nich názov odvodzujú od údaju v Anonymovej kronike. Hovorí o tom, že meno Zobor mal slovanský vojvoda, ktorého pri zaujatí Nitry Maďari obesili na tomto vrchu. Podľa ďalšej hypotézy dali vrchu meno zubry, ktoré kedysi žili na Zobore. Najhodnovernejšia hypotéza, ku ktorej sa prikláňajú aj historici, predpokladá, že meno vrchu je odvodené od staroslovanského názvu sobor - „kláštor, kostol, chrám“,“ vysvetlil Imrich Točka.