Beata Panáková je zberateľkou príbehov. Je autorkou rozprávok o rozhlase a písaní, ktoré by deti mohli pobaviť aj znásobiť ich citlivosť pre umeleckú tvorbu.
NITRA. Hosťom besedy v krajskej knižnici v Nitre bola Beata Panáková, známa rozhlasová dramaturgička, prozaička a prekladateľka z francúzštiny.
Prerozprávala staré mýty
Ako nám hneď v úvode prezradila, ťažko by povedala, v ktorej z týchto polôh sa cíti najviac „doma“. „Sú také dni alebo obdobia, kedy sa viacej venujem jednej, druhej či tretej oblasti, ale všetky sú mi srdcu blízke a všetky sú pre mňa neobyčajne potešujúce a napĺňajúce,“ potvrdila Beata Panáková.
Vlani autorke vyšiel preklad detektívneho románu Pravda o afére Harryho Queberta od švajčiarskeho frankofónneho autora. Vydala aj publikáciu Dafnis a Chloé. Je prerozprávaným príbehom antického mýtu spisovateľa Longusa o opustených deťoch Dafnisovi a Chloé, ktoré našli a vychovávali pastieri uprostred krásnej prírody. Text dopĺňajú pôsobivé ilustrácie Kataríny Vavrovej. „Je určená deťom od 8-9-rokov a vyššie, ale myslím si, že má čo povedať aj dospelým, takže je to taká rodinná knižka,“ poznamenala Panáková.
V edičnom rade Múzy autorka pokračuje knižkou Orfeus a Eurydika. Je opäť prerozprávaným príbehom starogréckeho mýtu o putovaní Orfea do podsvetia, aby tu vyslobodil svoju lásku. Ilustrovala ho Ingrid Zámečníková.
„Momentálne pracujem na ďalšej knižke z toho radu – Eros a Psyché. Výtvarným partnerom príbehu by mal byť maliar Martin Augustín,“ pokračuje Panáková. „Mám rozrobené preklady detských knižiek, Vlčie oko od Daniela Pennaca, rozhlasové rozprávky a jeden–dva tituly od čerstvého nositeľa Nobelovej ceny za literatúru za rok 2014 Patricka Modiana.“
Panáková tiež preložila ďalšie diela Daniela Pennaca a romány svetoznámeho čínskeho spisovateľa Dai Sijie, ktorý píše po francúzsky – V noci, keď nevyšiel mesiac a Balzac a malá čínska krajčírka, ktorý bol aj sfilmovaný. „Ak sa niekedy dostanem k vlastnej tvorbe pre dospelých, urobím to vo forme rozhlasových scenárov a hier.“
Deti sú výnimočný adresát
Beata Panáková je podľa svojich slov zberateľkou príbehov. Od malička má v sebe vášeň pre príbehy, knihy, rozprávanie... Je autorkou niekoľkých rozprávok o rozhlase, o písaní, ktoré by deti mohli pobaviť aj znásobiť ich citlivosť pre umeleckú tvorbu, pre počúvanie i čítanie. Aj v prekladovej literatúre sa venuje knihám, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú umenia rozprávať a písať. „Rozprávanie príbehov je ozdravujúci fenomén, až taký záchranný pre našu spoločnosť,“ zhodnotila.
Ako rozhlasová dramaturgička je zodpovedaná za programy pre deti. Podľa nej je to adresát veľmi výnimočný. Zaujímavá je bezprostredná spätná väzba. „Deti nepovažujú za potrebné pretvarovať sa, keď sa bavia i nudia, vedia to dať patrične najavo. Tvoriť pre túto vekovú skupinu poslucháčov a čitateľov je niečo úžasné,“ konštatuje dramaturgička.
„Pri tvorbe treba rešpektovať špecifiká každej cieľovej skupiny, ale obrazne povedané, sú to všetko rovnakí poslucháči či čitatelia. Spomínam si na jednu veľmi dávnu besedu s malými deťmi, ktorej hosťom bol básnik Štefan Moravčík. On má takú teóriu, že deti vidia svet zo žabej perspektívy, sú to takí malí ľudia. Na besede sa detí spýtal, ako vnímajú svet. Chvíľu bolo veľké ticho, ale potom sa jedno dievčatko prihlásilo a povedalo 'ako ľudia'.“
