NITRA. Dobrí ľudia stále žijú a neváhajú pomôcť. Na vlastnej koži to pocítila 27-ročná Saška z Nitry, ktorá je už sedem rokov pripútaná na invalidný vozík. A rovnako dlhý čas sníva o tom, že bude znovu chodiť.
Na trpký osud mladej ženy z Nitry sme upozornili ako prví. Zverejnili sme číslo účtu, na ktoré po medializácii Saškinho osudu prišlo zhruba päťtisíc eur. Peniaze jej umožnili odísť do špecializovaného medicínskeho centra Adeli v Piešťanoch.
Radosť z kľačania
Odborníci z centra sa tri týždne striedali pri Saške. Absolvovala kvantum procedúr a cvičení, ktoré naštartovali jej sen o tom, že sa raz znovu postaví na nohy. No krehkú ženu s výzorom dievčatka čaká ešte dlhá cesta za jej snom. Špecialisti sa ale vyjadrili, že sen tejto vozičkárky sa splniť dá.
"Už dokážem kľačať na kolenách. Ešte sa musím držať, ale už sama vydržím kľačať šesť minút," teší sa zo svojho čiastkového pokroku Alexandra Mesárošová.
Schopnosť samostatne kľačať nepotešila len ju, ale hlavne fyzioterapeutov, ktorí sa v medicínskom centre o vozičkárku starali. Denne s ňou absolvovali mnoho procedúr a cvičení, len aby sa mladej žene uľavilo. Naťahovali jej svaly, používali kryoterapiu - liečbu chladom či oxygenoterapiu. Pri liečbe kyslíkom dokonca od vyčerpania odpadla.
Ani to ale krehkú bojovníčku neodradilo od pokračovania v liečebnom pobyte. Pri bolestivých naťahovaniach svalov musela neraz prekonať samu seba, no zaťala zuby a vydržala.
"Hlavne prvý týždeň to bolo náročné, mala už toho dosť. Bola totálne vyčerpaná, ale snažila sa, aj tí ľudia v centre videli, že chce cvičiť. Pritom keď ju fyzioterapeut prvý raz zbadal, mal strach, že ako bude s takým chudým dievčatkom cvičiť," hovorí Saškina mama Zuzana. Saška totiž vo veku 27 rokov váži iba necelých 30 kíl.
Extrémne zoslabnutá
Saška má detskú mozgovú obrnu a mimoriadne ochabnuté svalstvo. Naposledy stála na vlastných nohách, keď mala 20 rokov. V tom čase ju ale hospitalizovali a päť týždňov preležala na nemocničnom lôžku. Pre problémy s pažerákom skoro nejedla, schudla na kritických 24 kíl a veľmi zoslabla. Po odchode z nemocnice sa už na vlastné nohy nepostavila.
Vo fitness centre, do ktorého začala chodiť, jej fyzioterapeut okrem cvičenia odporúčal polohovanie, bez ktorého chodiť nezačne a pobyt v špecializovanom zariadení. Pravidelné návštevy fyzioterapeuta ani liečebný pobyt by si ale Saška bez pomoci cudzích dobrodincov dovoliť nemohla. Jej mesačný dôchodok je 260 eur, ďalších pár desiatok eur zo sociálky ju tiež nespasí. Saška žije iba s mamou Zuzanou, ktorá pracuje len pár hodín denne, aby sa mohla starať o svoju postihnutú dcéru.
Ak by Saška znovu chodila, život by sa uľahčil nielen pre ňu samotnú, ale aj pre jej mamu. "Nemusela by som ju nosiť na WC alebo do kúpeľne, predsa len, mám svoje roky," hovorí 53-ročná žena. "Len aby chodila po byte, nič iné nechcem. Bola by som rada, ak by sa postavila, sama sa umyla, otvorila mi byt alebo sama zišla po schodoch do auta tak, ako pred siedmimi rokmi," hovorí pani Zuzana.
A vozičkárka verí, že dokáže, čo kedysi bolo pre ňu samozrejmé. "Aj schody som vtedy zvládla - držala som sa zábradlia a išla som," spomína Alexandra Mesárošová. Vyčíta si, že so snahou chodiť nezačala už skôr, jej zdravotný stav ale prevalcoval aj psychiku ženy. Jednoducho, choroba bola príliš silná a Saška sa jej až príliš poddala. Ako však hovorí, radšej začať so snahou zlepšiť svoj zdravotný stav neskôr ako nikdy.
Krehká žena sa len tak ľahko osudu nepodvolí.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Vankúše s ryžou
Už teraz robí Saška všetko, aby si svoj sen splnila. Na liečebnom pobyte si nahrala a zapamätala cviky a teraz podľa nich usilovne cvičí. Mama Zuzana jej vyrobila šesť špeciálnych vankúšov, ktoré naplnila desiatimi kilami ryže. Vankúše slúžia Saške ako záťaž na ruky a nohy počas cvičenia.
Okrem cvičenia doma by si vozičkárka mala po istom čase ešte aspoň raz-dvakrát zopakovať pobyt v centre. A že to nie je práve lacná záležitosť, je matke s dcérou viac než jasné. Preto rodina naďalej zháňa darcov, kde sa len dá.
"Videli sme, že sa nájdu ľudia, čo dokážu nezištne pomôcť. Niekto nám po medializácii poslal tisíc eur a my ani nevieme, kto to bol. Ľudia ale pomáhali aj inak - Saška napríklad dostala darček, dve šálky," rozpráva mama vozičkárky, ktorá dúfa, že keď sa jej zdravie polepší, bude môcť študovať na univerzite.
Pomoc pre Sašku
Ak chcete pomôcť Saške v jej snahe stáť po siedmich rokoch znovu na nohách, môžete prispieť akoukoľvek čiastkou na jej bankový účet, ktorý má číslo 5059399346/0900.
Tomáš Holúbek
