Júlie a Desdemony ju obišli, od odmlada stvárňovala zrelé ženy a charakterové role. Najnovšie ju čaká postava v komédii O pohlavnom výbere.
NITRA. Dlhoročná herečka Divadla Andreja Bagara Žofia Martišová nedávno oslávila neuveriteľných 80 rokov a zároveň 60 rokov na divadelných doskách. Šarmantná dáma na svoj vek ani náhodou nevyzerá a ani sa tak necíti. Nečudo, tuhý korienok, vitalitu a chuť do života zrejme zdedila po svojej mamičke, ktorá sa v novembri dožila úctyhodných sto rokov.
V divadle začínala v 19
Na stretnutie prišla Žofia Martišová trošku zadýchaná, na astmu jej nerobí dobre studený jesenný vzduch. Ale inak svieža, energická, usmiata a výborne naladená. „Zdravotne sa cítim veľmi dobre. Ešte vidím, počujem, môžem chodiť po svojich a ešte aj domov trafím,“ zareagovala s úsmevom na našu otázku, ako sa cíti ako osemdesiatnička.
„A ešte občas hrávam aj v divadle. Naposledy v predstavení Dievča bez vena, ktoré malo derniéru v lete. Koncom tejto sezóny ma čaká úloha v komediálnej inscenácii O pohlavnom výbere,“ hovorí herečka, ktorá by si do ďalších rokov priala najmä zdravie. A možno aj nejakú ďalšiu menšiu divadelnú postavu.
„A či sa mi chce ešte hrať? Veľmi! Veď divadlo je môj druhý domov – so všetkým radosťami i starosťami. Ako profesionálna herečka som začínala v 19 rokoch.“
Prvé skúsenosti na javisku však prišili už oveľa skôr - ako 4- 5-ročná hrávala v ochotníckom divadelnom súbore v Handlovej. Neskôr študovala na Hudobno-dramatickom gymnáziu v Bratislave. Do jedného ročníka chodila s Carmen Farkašovou, budúcou šansoniérkou Hanou Hegerovou, Evou Krížikovou či Ivanom Mistríkom, v druhom ročníku k nim pribudol aj Vlado Müller.
Po skončení školy dostala Žofia Martišová umiestnenku do Dedinského divadla v Bratislave. Jej prvou úlohou bola Aničkina mama v hre Kubo. „Za sezónu sme naštudovali jednu rozprávku a dve celovečerné predstavenia a tie sme chodili hrávať po dedinách celého Slovenska.“
Z Bratislavy do Trnavy a Nitry
Po zhruba sedemročnom pôsobení v Dedinskom divadle odišla Žofia Martišová do Krajového divadla v Trnave. Obdobie strávené v ňom považuje za najúspešnejšie v celej svojej divadelnej kariére. Jej prvou rolou bola Nila v hre Bubeníčka. Nehrala žiadne Júlie či Desdemony, už odmlada stvárňovala zrelé ženy a charakterové role.
S asi desiatkou hercov z Trnavy prešla herečka v polovici 60. rokov do nitrianskeho Krajového divadla, kde jej prvou bola rola v hre Túžba pod brestami.
„Nebolo ľahké prísť do takého dobrého súboru, v ktorom hviezdili herci ako Adelka Gáborová, Jožko Dóczy, Emília Došeková a mnohí ďalší," spomína Martišová.
„Keď sme s nitrianskym divadlom pohostinne vystupovali v Trnave, často som sa naspäť vracala s plačom. Trvalo dlho, kým som sa v Nitre udomácnila a kolegovia mi začali veriť."
Na doskách nášho divadla stvárnila Žofia Martišová desiatky výrazných charakterových postáv – v predstaveniach Dom Bernardy Alby, Trójanky, Strašidlá, v rozprávke O cárovi Saltánovi, v hrách Piargy, Heda Gablerová, Obrázkári, Všetko za národ, Fidlikant na streche, Višňový sad či Mŕtve duše.
Divadlo vzalo synom mamu
„Ako som už spomenula, divadlo je môj druhý domov. Neraz som v ňom trávila viac času ako doma. Divadlo mi dalo aj veľa dobrých priateľov a kolegov, ktorí boli dlhé roky súčasťou môjho života,“ hodnotí herečka.
„A čo mi vzalo? To skôr mojim synom – mamu. Nielenže som bola v divadle cez deň, ale aj po večeroch, kedy sme hrávali, a boli aj zájazdy. Synovia boli odkázaní na dobrých susedov a priateľov, ktorí im však mamu nenahradili. No čo sa dalo robiť, aj toto obnáša herecké povolanie.“
Dnes sú už synovia, samozrejme, dospelí - Jozef má 56 rokov, Juraj 49 a pani Žofia je trojnásobnou starou mamou jedného vnuka a dvoch vnučiek.
Miluje knihy
Keď dnes herečku nedržia v Nitre povinnosti v divadle, je u svojej mamičky v Handlovej. Tá pochádza z ôsmich súrodencov, žije už len ona a jej 87-ročný brat. „Chodievam za ňou čo najčastejšie. Domov prídem len nadýchať sa vzduchu mojej milovanej Nitry a zase idem naspäť. Aj vo veku sto rokov je mama zatiaľ úplne sebestačná, sama si navarí, niekedy sa zoberie a ide si sama aj nakúpiť,“ hovorí Žofia Martišová.
Voľný čas venuje herečka svojim záľubám. Nevynechá návštevu nových predstavení vo svojom divadle – naposledy ju veľmi príjemne prekvapila Gazdiná roba v naštudovaní Jana Antonína Pitínského.
K jej koníčkom patrí aj čítanie. Momentálne má rozčítaného Sorokina a Nabokova. „K narodeninám som dostala knihu Tajemství Olgy Čechovové od Anthonyho Beevora. Je to kniha s veľkým otáznikom, Oľga prevažnú časť života a kariéry prežila v nacistickom Nemecku a dodnes sa špekuluje, či bola špiónkou NKVD,“ dodala jubilantka.
A spolu poplávame ďalej...
„Keď dlhší čas nesedím ako divák v prítmí hľadiska, listujem v pamäti ako v albume drahých tvárí, spomienok, spoločne prežitých chvíľ a radosti z vydarenej práce,“ hovorí Žofia Martišová. „Bála som sa, že sa budem už iba pozerať do starého albumu, ale pribúdajú nové, mladé tváre. Máme sa zase o čom rozprávať. Včerajšok sú živé vody, ktoré sa vlievajú do dneška. A spolu poplávame ďalej. Dúfam...“
Žofia Martišová si vždy rada pozrie nové predstavenia vo svojom domovskom divadle. FOTO: (ČE)
V hre Portia Coughlanová so Zuzanou Kanócz. FOTO: MARTIN ČREP
