Herci nebudú hrať len naživo na javisku, ale aj na rôznych iných miestach divadla. Prostredie vraku parníka výborne simuluje priestor chodieb divadla s potrubím.
NITRA. Staré divadlo Karola Spišáka (SDKS) už tradične v decembri venuje svojim divákom premiéru ako predvianočný darček. Tentoraz to bude predstavenie na motívy svetoznámeho románu Marka Twaina s názvom Huckleberry Finn. Uvedie ho vo Veľkej sále 19. decembra.
Dej príbehu sa odohráva v Spojených štátoch amerických. Hlavnými postavami sú obyčajný chlapec Huckleberry Finn, ktorý má svoje sny a túžby, a černošský otrok Jim, ktorý ušiel od svojich pánov. Ten má len jediný sen - slobodu. Osud oboch zvedie dohromady, aby spolu utiekli – každý pred niečím iným. Huck navyše musí bojovať so svojím svedomím, keďže nie je presvedčený o tom, že robí dobre, keď otrokovi na úteku pomáha.
Morálna dilema
Režisérom predstavenia je Čech Michal Hába, pre ktorého je to prvá spolupráca so SDKS. Do Nitry však chodí už osem rokov a s divadlom má dlhodobú väzbu cez nitrianskeho režiséra Šimona Spišáka, ktorý s ním v Čechách študoval.
„Ja aj dramaturgička divadla Veronika Gabčíková sme nezávisle na sebe prišli na to, že by bolo dobré spracovať Finna divadelne, lebo je to dobrý materiál, tak sme to dali dokopy,“ vysvetľuje Michal Hába.
Knihu Marka Twaina čítal ako chlapec a teraz opäť kvôli javiskovému spracovaniu. „V prvom prípade bolo pre mňa na príbehu lákavé dobrodružstvo, keď človek niekam vypadne a vykašle sa na všetky konvencie. Vo vyššom veku ma zaujíma skôr morálna dilema Hucka. Aj sám Mark Twain nikde poznamenal – čo som len nedávno zistil – že Huckleberryho Finna napísal ako ukážku toho, ako sa dá „vydrezírovať“ svedomie v tom negatívnom zmysle slova. Príbeh je o tom, ako medzi sebou bojuje deformované svedomie a dobré srdce a to srdce zvíťazí.“
Alegória na ľudstvo
Príbeh, ktorý je v knihe viac-menej epizódny, sa pri divadelnom spracovaní snažili podľa Hábu uchovať komplexný. Dôležitý nie je ani tak dej, v rámci ktorého Huckleberry a Jim putujú spolu po rieke, ale vyvíjajúci sa vzťah Hucka k Jimovi, problém rasizmu a morálna voľba. Ako sa má človek k tomu postaviť, keď nemá žiadny návod, ako sa chovať a jednať správne? Huck má pocit, že robí zle, keď otrokovi na úteku pomáha a verí, že sa za to dostane do pekla.
V knihe je posledná zhruba štvrtina textu, v ktorej sa objaví Tom Sawyer - postava z knihy Dobrodružstvá Toma Sawyera. „Ten v príbehu doposiaľ takmer nebol a z toho putovania sa zrazu stáva akoby detská literatúra. Mysleli sme si, že to z textu hry vyhodíme, ale ku podivu sme to nechali a urobili z toho zvláštny koniec, v ktorom sa klasický príbeh posúva k alegórii na ľudstvo a vzťah pána a otroka. Som zvedavý, ako to diváci príjmu,“ skonštatoval režisér.
Príbeh má provokovať
Scéna hry je pomerne jednoduchá, vizuálny tvar je podľa Hábu postavený najmä na projekciách. Herci nebudú hrať len naživo na javisku, ale aj na rôznych iných miestach divadla, pričom obraz sa bude prenášať cez kamery. „Napríklad prostredie vraku parníka, v ktorom sa Huck a Jim ocitnú, výborne simuluje priestor chodieb divadla s potrubím, takže sme nemuseli stavať žiadne kulisy.“
Predstavenie je podľa tvorcov primárne určené tínedžerom, ale má čo povedať aj dospelému divákovi. „Pubertiaka človek nemôže podvádzať, nenechá zo seba robiť decko. Chce vidieť, že je to o niečom, chce o tom rozmýšľať, a keď nechce, možno je dobré ho v tomto prípade nejako provokovať. Samotný príbeh v dobe, v ktorej bol napísaný, bol provokáciou. Aj dnes má nabádať k prehodnoteniu skostnatenej morálky a zabehnutého stereotypu, pripomenúť, čo je to kritická myseľ. Ak sa nám toto podarí, tak to bude dobré.“
Prináša posolstvo
Postavu Huckleberryho Finna v rovnomennom predstavení stvárni Šimon Spišák, režisér Starého divadla. Nebude to pre neho prvá herecká príležitosť, keďže skúsenosti na javisku už má. Spolu s Michalom Hábom, ktorý teraz v SDKS hosťuje ako režisér, hráva a režíruje v dvoch pražských súboroch. Prvý sa volá Lachen de Bestien, druhý Divadlo koňa a motora. S ním chodia v lete po dedinách s maringotkou a koňom, v ostatnom období hrávajú na aute pouličné akcie.
„Toto je moja taká prvá klasická divadelná práca, kde sa musím učiť veľa textu. Myslím si, že táto moja postava nie je o nejakej výraznej hereckej práci, ale skôr o posolstve, ktoré text prináša,“ hovorí Šimon.
Knižku Marka Twaina čítal zhruba v 11-12 rokoch. Ako vraví, vtedy ho bavila hlavne dobrodružná stránka príbehu. „To, o čom to je, som vnímal nejako podprahovo, alebo vôbec nie. Ide vlastne o morálku. Huckleberry pomáha na úteku čiernemu otrokovi, napriek tomu, že je presvedčený, že robí zle.“
