Svoje veštecké schopnosti si pani Lea testovala aj na kolegoch v práci. Váľali sa od smiechu, ale len dovtedy, kým sa to nezačalo plniť.
NITRA. Veštica Lea z Nitry vidí osudy svojich návštevníkov v kávovej usadenine. Odmietla rozhovor do televízie aj známeho celoslovenského týždenníka, v našom prípade ale urobila výnimku a prezradila nám niečo o svojich vešteckých schopnostiach – o tom, ako a kedy ich v sebe objavila, čo všetko vie z kávy vyčítať či ako ľuďom pomohla. Alebo aj nepomohla. Dokonca sama sebe. To, čo si vyveštila, sa rozhodla nebrať vážne, osud však aj tak neoklamala.
Tehotná lietala na vetroni
Sympatická pani Lea je energická, svieža sedemdesiatnička. Žije v Nitre celý svoj život, ale narodila sa u babky v Nových Zámkoch. Meštianku vychodila v Zbehoch, ekonomickú školu v Nitre.
„Moja mama hneď po vojne začala učiť v škole v obci neďaleko Nitry. Život na dedine ma veľmi bavil. Bola som taký akčný typ, všade ma bolo plno. Korčuľovala som, s chlapcami hrala hokej, plávala v rieke Nitre, venovala som sa aj volejbalu a stolnému tenisu. Hrávala som tiež v ochotníckom divadle, ktoré malo výbornú úroveň. Bola som i speváčkou v kapele, čo mi tiež celkom išlo,“ vymenúva svoje početné aktivity pani Lea.
„Mala som aj takú pre dievča netradičnú záľubu – lietala som na bezmotorových lietadlách. Dostala som sa k tomu cez brata a snúbenca, ktorí tiež lietali. Ako 20-ročná som si spravila pilotský kurz - zhruba rok som sa učila teóriu aj prax.“
Doteraz pani Lea nalietala na vetroňoch 42 hodín. Dokonca lietala aj prvých šesť mesiacov, keď čakala svoje prvé dieťa. „A dcéra sa doteraz bojí výšok, to je ale paradox, čo?“ smeje sa Nitrianka, ktorá zo zdravotných dôvodov lietanie zanechala krátko po dcérinom narodení.
Záhadná teta z Rumunska
Nezvyčajné schopnosti v malej Ley vycítila rodinná príbuzná, ktorá pochádzala z veľmi bohatej rodiny v Rumunsku. V známom kúpeľnom mestečku vlastnili zámok. „Táto teta, ako som ju volala, sa vydala za môjho strýka, otcovho brata. Keď však neskôr zomrel, odišla späť do Rumunska. Jej syn zostal na Slovensku a ona sa sem každú zimu vracala za ním,“ spomína. „Teta si veľmi obľúbila moju mamu, preto pri návštevách Slovenska často bývala aj u nás. Práve ona ma zasvätila do schopností veštiť z kávy, učila ma šesť rokov, do mojich 25 rokov. A hneď potom, ako mi svoje vedomosti odovzdala, náhle zomrela.“
Svoje veštecké schopnosti začala pani Lea vzápätí testovať na susedoch, priateľoch, kamarátkach, na svadbách, na kolegoch v práci. „Keď sme v robote niečo oslavovali, veštila som im, aby reč nestála. Váľali sa od smiechu, ale len dovtedy, kým sa to nezačalo plniť. A nielen nejaké banality, ale celkom vážne veci, z ktorých v šoku ostali oni, ale aj ja.“
Spomenula prípad svojej najlepšej kamarátky, ktorá mala za muža známeho futbalistu. Bol vraj na ňu veľmi žiarlivý. Stále hovorila, že mu niečo spraví, aby jej už dal pokoj. „Vieš čo? Ani nemusíš. Tvoj muž má frajerku,“ povedala som jej počas veštenia. „Neverila mi, smiala sa. No jedného večera k nám pribehla, že sa nevie dostať domov. Môj muž zobral motorku, moja vševediaca mama nás nabalila jedlom a všetci traja sme vyrazili k jej bytu v paneláku.“
Dvere boli skutočne zamknuté, nedali sa otvoriť. Všetci zišli o poschodie nižšie, sadli si na schody a čakali. Dosť dlho. „Po hodnej chvíli milý pán vykukol, poobzeral sa a svoju frajerku opatrne „vypustil“ z bytu. Presne do susedného oproti...“
Ak vycíti nedôveru, neveští
Zvedavé na svoj osud boli najmä ženy, ale aj chlapi nestáli bokom. „Osemdesiat percent ľudí, ktorým som veštila, sa ku mne vracia. Predpoveď osudu z kávovej usadeniny platí viac-menej na tri roky. Ak niekto veľmi chce, veštba sa dá aj opakovať, ale s odstupom minimálne 3 mesiacov. Ľudí zaujíma, čo ich čaká v podnikaní, v investíciách, v zamestnaní, ale aj v láske, vzťahoch, v rodine, ako budú na tom zdravotne,“ konštatuje veštica. Z obrazcov, ktoré sa v šálke usadia, vie vyčítať veľa vecí – je v nich klientov partner minulý, súčasný aj budúci, jeho rodina i rodina jeho partnera, rodičia, súrodenci, deti, priatelia, zdravotný stav, škola, práca, podnikanie, bývanie, úradné záležitosti... Pri ušku hrnčeka je klient, oproti jeho partner.
„Niekedy som sama prekvapená, čo všetko v tej káve vidím. Dobre sa osvedčuje najmä zdravotný stav, môžem zodpovedne povedať, že mnohým ľuďom veštba pomohla zastaviť závažné nádorové ochorenie, aby sa nerozvinulo. Poradila som im, že s tým treba niečo urýchlene robiť.
Veľmi často za mnou chodia starší ľudia a chcú vedieť, či majú domy či byty prepísať na svoje deti, ktoré im sľubujú, že ich doopatrujú. Nie všetci moje rady, pochopiteľne, poslúchli. Mnohé prípady, o ktorých viem, že sa potom skončili zle, ma viac-menej nabádajú poradiť takýmto klientom 'nie'.“
Ľudia sa podľa pani Ley nemusia báť, pri veštení nevyužíva čiernu mágiu, ani nič podobné. Ak však v človeku, ktorý k nej prichádza, vycíti obavy a nedôveru, sama mu navrhne, aby radšej prišiel inokedy. „Ľudia v sebe niekedy skrývajú aj dešpekt, posmešky, prídu ma „skúšať“. Takých hneď vyprevadím. Neviem sa cez nich dostať, sú blokovaní.“
Ľuďom chýba pokora
Mnohí ľudia pani Leu vyhľadajú nielen pre veštenie. „Často ma berú ako psychológa - potrebujú sa niekomu vyrozprávať. Alebo mi povedia, že im dodávam pozitívnu energiu,“ vraví. „Nie všetci sú so mnou spokojní, ale ani ja nie som vševedúca a vševidiaca. Moje veštby sa plnia tak na 70 percent, najmä u ľudí, ktorí prídu s nádejou. Veľa závisí aj od znamenia klienta. Na druhej strane, veštba nie je jedálny lístok, čo tam nie je, to ľuďom nemôžem povedať, aj keby si to akokoľvek želali. Doslova ma dorazí, keď odo mňa niekto pýta čísla, aby vyhral v lotérii. Nerobím veci, ktoré slúžia na účely obohatenia alebo majú zlý úmysel.“
Ako veštica vraví, osud je osud, ale sám nepríde, treba mu trocha pomôcť a niečo pre to spraviť, najmä čo sa týka tej priaznivej časti veštby. „Niektorí sa na mňa aj hnevajú, keď ich upozorním na to, čo robia zle a nabádam ich k zmene. Mnohé ženy som napríklad varovala pred svadbou s cudzincami. Láska je však slepá. Keď po čase prišli za mnou s plačom, ukázalo sa, že som mala pravdu. Ľudia tiež neradi počujú aj o tom, že im chýba pokora. Bohužiaľ, dnes je taký svet, že ľudia musia hrať divadlo a to je veľmi zle. Ja vidím do ľudí a veľmi ma mrzí, keď mi do očí klamú.“
Pani Lea si veští aj sama sebe, ale nie často. V tej najdôležitejšej životnej voľbe raz veštbu neuposlúchla a dopadla zle. „Moja mama ma vtedy hrešila – iným radíš a sama sebe nevieš?! No, myslela som si, že som silnejšia, ale neprekonala som to,“ priznáva veštica.
Z kávy predpovedá aj svojim deťom a vnukom. „Dcére raz vyšla totálna blbosť, ani sme tomu veľmi neverili. Len raz mi dcéra volá, že 'tá blbosť sa splnila'. Syn ma raz požiadal, aby som mu prezradila, čo som vyveštila jeho priateľke. Odmietla som, také veci sa nerobia. Musel sa jej spýtať sám.“
Stačí jej znamenie
V čom je princíp, že sa práve v kávovej usadenine môže zobrazovať náš osud, tak na to pani Lea neprišla. „Tento druh veštenia pochádza z Indie. Moja rumunská teta tu robila na veľvyslanectve – Indovia si ju obľúbili a zasvätili ju do tohto umenia.“
Nitrianka veštila celé roky len svojej rodine a známym, cudzím ľuďom od svojho 56 roku. Na dôchodku je pritom už 25 rokov. Ako vraví, radšej veštila cudzím, ktorí ju nemohli podozrievať, že ich cez niekoho môže poznať.
Postup pri veštení je jednoduchý. Návštevníkovi veštica ponúkne zaliatu zrnkovú kávu – žiadnu špeciálnu, vhodná je celkom obyčajná, ani na hrubo, ani príliš najemno pomletá. Pár minút ju človek mieša a pije ju postupne pomalými dúškami, nie naraz. Potom šálku otočí na tanierik a to, čo z usadeniny zostane v šálke, je - obrazne povedané – jeho osudom. Veštica dovtedy nesmie so šálkou nijako manipulovať.
„Stačí mi vedieť znamenie záujemcu, na meno, vek či mesto, odkiaľ je, nie som zvedavá. Pre veštenie sú to nepodstatné informácie. Veštím konkrétnej osobe, ktorá ma navštívi, ale jej prostredníctvom viem predpovedať veci aj jej veľmi blízkej osobe, nie však priateľom či známym môjho klienta,“ hovorí pani Lea.
„Ak za mnou príde človek, ktorý si so sebou nesie záťaž z minulosti, respektíve z minulých životov, prejaví sa to aj teraz v súčasnosti. V tomto smere som však zásadová – ľuďom radím, aby sa z minulosti poučili, ale vzápätí ju rýchlo „zahodili“ za seba. Nemá zmysel sa ňou ďalej zaoberať, čo bolo, bolo, už sa to zmeniť nedá. V káve vidím aj smrť, no nie vždy. Nikdy o nej osobne klientom nehovorím, niekedy však urobím výnimku. Raz prišla za mnou dcérina kamarátka, ktorá mala so svokrou cestovať na dovolenku do zahraničia. Svokra bola vážne chorá, tak som ju varovala, aby nikde nechodili, lebo zomrie. Aj sa stalo.“
Politici, mafiáni, umelci..
Nitrianska veštica má diár plný stretnutí. Chodia za ňou ľudia všetkých možných profesií, od nás i zo zahraničia. „Lekári, právnici, vysokoškolskí profesori, politici, mafiáni, umelci, futbalisti, hokejisti... Čudovali by ste, koľkí verejne známi ľudia. Okrem Slovenska aj z Česka, Moravy, Rakúska, Bulharska, Talianska, v poslednom čase veľa z Ruska.“
Veštica si spomenula na prípad dcéry známeho lekára - zaľúbila sa do chlapca z Mexika, ktorý tu študoval, ale zostať na Slovensku nechcel. Celá rodina bola nešťastná a dcéru od neho odhovárala. „Z kávy som vyčítala, že má doma frajerku. Ona sa vybrala o tom presvedčiť na vlastné oči priamo do Mexika. A potvrdilo sa. Tak ho nechala.“
Niekedy sa veštby pani Lei splnili vzápätí. Pani z istého mesta poradila, aby si dávala pozor na auto a nenechávala v ňom dôležité veci, lebo môže o ne prísť. „Prešlo asi desať minút a pani mi volá, že 'už je to tu'. Auto jej vykradli.“
Pani Leu navštívil aj istý veľmi známy politik. Predpovedala mu, že začiatok jeho kariéry bude veľmi úspešný, ale že jeho strana onedlho skončí. Aj sa tak stalo.
Futbalistov často zaujíma, či majú prijať ponuku z iných klubov. „Jednému som vyveštila, že dostane dobrú ponuku zo zahraničia, ale platové podmienky nebudú dobré. Vyšlo to a ponuku neprijal.“
Napriek tomu, že má veštica svoj čas kvôli klientom presne rozvrhnutý, nájde si chvíľu aj na písanie. Pracuje na knihe. „Budú sa v nej prelínať moje skúsenosti s osudmi mojich klientov, samozrejme, anonymne. Knihu by som chcela dokončiť tak do troch rokov,“ dodala pani Lea.
