Medzi divákmi na basketbalových zápasoch sedáva blondínka, ktorá nehovorí po slovensky a špeciálne fandí jednému hráčovi Nitry. Opore tímu Justinovi Wardovi robí pod Zoborom spoločnosť jeho priateľka Taylor Daus.
Obaja sú zo štátu Wisconsin, študovali na rovnakej vysokej škole Lakeland College. „Štyri roky sme boli v škole spolu v jednej skupine. Spolu sme dva a pol roka, ale zasnúbení ešte nie sme,“ zoznamuje nás Justin a Taylor sa pri jeho slovách pousmeje.
Pred sezónou bola rozhodnutá, že štart svojej kariéry odloží a bude po Justinovom boku. „Bavili sme sa o tom už skôr, ešte počas štúdií. Ja môžem začať učiť aj neskôr, teraz bolo dôležité ísť do Európy a byť spolu,“ hovorí sympatická Američanka.
Zo začiatku sezóny, kým ešte nebola v Nitre, bolo Justinovi ťažšie. „Bol som tu nový, nemal som tu ani amerického spoluhráča, ako keď tu bol Martavious, tak mi bolo občas smutno. Ale vtedy som viac času trávil aj so spoluhráčmi, napríklad sme išli aj na vrch Zobora a ukázali mi niečo z mesta. Ale odkedy je tu Taylor, som väčšinu času s ňou a mojím psom Nike,“ pokračuje chlapík z mestečka Wisconsin Dells, známeho pre najväčší vodný park v USA.
Justin Ward s priateľkou Taylor Daus a psom Nike na výlete na vrch Zobor a Pyramídu. FOTO: archív J. W.
Lacné (nielen) pukance
V Európe bol v minulosti viackrát - v Prahe, Luxembursku či v Nemecku. „Ľudia sú tu v pohode, s ich mentalitou nemám žiadny problém. Páči sa mi kultúra i architektúra. Sú tu staré budovy, z európskych miest je cítiť históriu. Pre mňa je zaujímavé navštevovať miesta ako katedrály a podobne,“ prezrádza svoje dojmy z prechodného domova. „U nás v Amerike, keď ľudia uvidia Justina, často reagujú v štýle: „ó, môj bože, on je taký vysoký“... Ale tu na Slovensku ho ľudia ľahšie akceptujú, keď ho vidia,“ dodáva zaujímavé porovnanie Taylor.
Vo voľnom čase zašli Justin a Taylor párkrát do kina. „Boli sme na Hunger Games a Interstellar, bolo to fajn. Bol som prekvapený, že filmy sú tu v angličtine so slovenskými titulkami. Myslel som si, že to bude naopak. To bolo milé, cítili sme sa vlastne ako doma,“ netají Justin. „U nás sú pukance v kine veľmi drahé, oveľa drahšie ako tu. Lacnejšie je tu vlastne všetko, z toho sme prekvapení. Boli sme zvyknutí na iné náklady,“ dopĺňa Taylor, ktorá vo voľnom čase pokračuje v postgraduálnom štúdiu, aby získala titul MBA.
Justin sa chystá pozrieť aj na hokejový zápas Nitry, kde je oveľa lepšia atmosféra ako na basketbale. „Do 14 rokov som sa venoval aj hokeju. Hrával som naraz hokej, basketbal, americký futbal a golf. Veru, štyri športy. A popritom som stíhal aj školu,“ smeje sa vytiahnutý mladík.
So psom do reštaurácie
Americkej dvojici sa páči vianočné mestečko na námestí v centre. „Na punč sme tam boli už štyrikrát. V Amerike v menších mestách nič také nebýva, zato napríklad v Chicagu, od nás dve hodiny autom, je v tomto čase obrovské vianočné mestečko,“ prezrádza Taylor.
V Nitre trávia dosť času so psom Nike. Je to kríženec teriéra a pointera. „Tu sa dostanete so psom na viac miest, to sa nám páči. U nás s ním nemôžete ísť takmer nikam - napríklad do reštaurácie alebo do nákupného centra,“ porovnáva Justin. „Boli sme s Nike v reštaurácii, to bola jeho premiéra. Bolo to zaujímavé, väčšinu času sa správal vzorne. Je stále mláďa, má 8 mesiacov, takže má veľa energie, berieme ho na prechádzky a výbehy napríklad do parku na Sihoti,“ prezrádza Taylor.
Dominuje v štatistikách, trápia ho len kroky
Justin Ward je na čele ligových štatistík až v štyroch kategóriách, napríklad aj v bodoch či doskokoch. Čakal to? „Nevedel som, čo očakávať, aká tu bude konkurencia. Chcel som sa hlavne prispôsobiť európskemu basketbalu. Mám to šťastie, že som vysoko v štatistikách. Je pekné mať takéto čísla v mojom „CV“, ale prial by som si mať viac výhier,“ hovorí skromne.
Jeho mužstvo sa musí učiť vyrovnávať sa s veľkým počtom prehier. „Nezostáva nám nič iné, len sa sústrediť na ďalšie tréningy, tvrdo v nich pracovať, zostať pozitívni a snažiť sa vyhrať ďalší zápas. Máme mladý a neskúsený tím. Pre mladých hráčov je ľahšie sa otriasť z prehier, snažíme sa zo zápasov poučiť, aby sme sa stali lepšími hráčmi. Chápem však, že je to rok prebudovávania kádra po zmenách vo vedení klubu,“ ponúka Justin svoj pohľad na sezónu.
Kameňom úrazu je preňho pravidlo o krokoch. Kto občas sleduje zámorský basketbal, tak vie porovnať, že je veľký rozdiel v posudzovaní krokov tam a v Európe. „Kroky - to je môj najväčší problém. Stále sa snažím prispôsobiť tomu, ako sa tu píska. Na univerzite bol prvý krok pre mňa veľmi dôležitý, tu mi to hneď pískajú. Dokonca mi odpískali párkrát kroky aj v situácii, keď som pivotoval na jednej nohe. Nerozumiem, prečo je toto pravidlo tak rozličné...“ krúti hlavou americký podkošový hráč.
Justinovi sa na Slovensku darí. Patrí medzi najlepších hráčov ligy. Na snímke je vpravo hore aj jeho priateľka Taylor. FOTO: MARTIN KILIAN
Vianoce plné snehu
Na Vianoce zostávajú všetci traja v Nitre. „Budem na sviatky prvýkrát bez rodiny, to bude dosť ťažké. Ale budeme v kontakte cez internet, s rodinou vlastne hovoríme často. Žiadne darčeky si teraz posielať nebudeme, dohodli sme sa, že Vianoce oslávime, keď prídem domov po sezóne,“ vysvetľuje Američan.
Darčeky sa v Amerike otvárajú 25. decembra, deti hneď skoro ráno utekajú k vianočnému stromčeku. Justinov sedemročný brat stále verí, že darčeky nosí Santa Claus cez komín.
„S vianočnými sviatkami mám spojené krásne spomienky na detstvo. Naša rodina spolu s ďalšími dvomi-tromi rodinami objednali na týždeň chatu v štáte Michigan, to je severnejšie od Wisconsinu, kde bývalo veľa snehu a mali sme veľa zábavy, či už na lyžiach, snowboarde alebo na sánkach,“ spomína Justin.
Kuchárka Taylor
Pokiaľ ide o vianočné zvyky, typické jedlo nie je jednotné pre všetky americké rodiny. Napríklad u Taylor býva na stole hlavne veľký kus šunky, kým u Wardovcov sú vianočné jedlá podobné tým na deň vďakyvzdania, kde dominuje morka s plnkou, oblohou či ovocím. „Mama vždy urobí koláče alebo talianske cestoviny, tie mi budú chýbať. Ale tu v Nitre mi varí Taylor a ide jej to veľmi dobre,“ priznáva Justin. „Justin zje všetko, čo pripravím. Stále je totiž hladný,“ dopĺňa s úsmevom Taylor.
Do nového roka si americký pivot Nitry želá viac víťazstiev. „Bolo by fajn, keby sme sa dostali do hry o play-off. Ale ak to nevyjde, tak sa budeme snažiť zostať pozitívni a ísť vždy naplno,“ hovorí. „Ja si želám, aby chodilo na zápasy viac ľudí. Ľudia totiž vedia chalanom na palubovke dodať veľa energie,“ uzatvára Taylor.
Všade naokolo vianočná výzdoba. Dvojica Američanov strávi sviatky v Nitre. FOTO: (KI)