Pred časom sa pre nepríjemné zranenie vytratil zo zostavy hokejovej Nitry. O zdravotných problémoch, hokejovej budúcnosti, ale aj o blížiacich sa najkrajších sviatkoch v roku sme sa rozprávali s nitrianskym útočníkom Miroslavom Kováčikom.
Pred časom ste sa vytratili zo zostavy Nitry a už dlhšie vás na ľade nevidieť. Podľa informácií, ktorých je poskromne, ste zranený. Čo vám je, ako sa to stalo?
- Mám prasknutú platničku a nejaká časť z nej je dokonca odlúpená. To mi spôsobovalo veľké bolesti, ktoré mi vyrážali do nohy. Noha mi tŕpla tak, že som si ju prakticky necítil. Teraz sú to dva mesiace, našťastie, bolesti už ustúpili. Pomaly skúšam rehabilitovať nápravnými cvičeniami a chcem skúsiť aj trénovať. Je to však neisté, pretože noha nie je stále stopercentná. Vôbec neviem povedať príčinu ako, ani kedy sa mi to stalo. Kríže ma pobolievali dlhšie, nebolo to nič extrémne. Sú to dva mesiace, čo sme jeden piatok hrali v Piešťanoch, ďalší deň v sobotu som trénoval a v noci som sa zobudil na obrovské bolesti. Odvtedy som nebol na ľade a nenastúpil na žiadny zápas. Neviem, či sa mi niečo stalo v zápase, alebo ako k tomu prišlo.
Aké boli prognózy?
- V tomto smere je veľmi ťažké to odhadnúť. Prvotná predpoveď bola, že mimo budem minimálne dva mesiace. Ďalšie hovorili dokonca o ukončení kariéry. Do úvahy pripadal aj operačný zákrok, ktorý by mohol dopadnúť dobre, ale aj nemusel. Stále ešte neviem, kedy by som sa mohol vrátiť na ľad a či vôbec. Momentálne plánujem vyskúšať ľahší tréning a uvidím, ako telo zareaguje.
Aj napriek tomu, že ste momentálne zranený, hokejom určite žijete. Ako vnímate výkony chalanov? Ako zvládate sledovať zápasy z tribúny?
- Sledujem úplne každý zápas. Zápasy vonku sledujem na internete, pretože som na ne zatiaľ nechodil. Ak nemám rehabilitáciu alebo liečbu, samozrejme, idem na štadión. Výkony som sledoval pozorne. Mali sme jednu super sériu, ktorá však nebola iba o víťazstvách. Myslím si, že aj hra chalanov bola dobrá, do mužstva prišla ľahkosť a zvládali sme vyhrať aj zdanlivo nepriaznivo sa vyvíjajúce zápasy. Mali sme najlepšiu formu v lige. Keď sledujem zápas z tribúny, rozdiel je v tom, že nemôžem ovplyvniť hru alebo povzbudiť chalanov, prípadne niečo na ľade urobiť, aby sa chytili diváci. Je to horšie, no bol som v stave, keď som mal také obrovské bolesti, že som mal čo robiť sám so sebou. Priznám sa, že na hokeji som bol až po piatich týždňoch odvtedy, čo sa začali moje problémy. Veľmi som o tom, či mi hokej chýba alebo nie, nerozmýšľal, pretože hlava si tieto veci jednoducho nepripúšťala.
Blížia sa Vianoce, s manželkou Jankou máte dve dcéry, Danku (6) a Peťku (4). Ako u vás vyzerajú typické sviatky? Kde ich trávite?
- Na Štedrý deň sme doma, pozeráme rozprávky a pripravujeme sa na Štedrú večeru. Po večeri k nám chodievajú rodičia. Žena pripravuje jedlo, ja jej pomáham. Musím sa pochváliť, že teraz, keď nehrávam, začal som viac variť a zvládam aj kapustnicu. Takže je to aj na niečo dobré (smiech). Navyše, deti sú vo veku, keď sa dokážu zahrať aj samé, takže je to o niečo ľahšie, ako keď boli menšie a museli sme sa im so ženou na striedačku venovať. Sú to jednoducho klasické Vianoce, večeriame už okolo piatej, pretože deti sa už tešia na darčeky a my sme hladní. Na večeru mávame rybaciu polievku a pečeného kapra so šalátom, taká slovenská klasika. Nejaké lyžovačky nám, hokejistom, nehrozia, kedže cez sviatky sa trénuje aj hrá.
Miroslav Kováčik (vpravo) bol vo vlaňajšej striebornej sezóne s 26 gólmi jedným z lídrov Nitry. V aktuálnom ročníku ho zastavilo zranenie, pre ktoré nehrá už dva mesiace. FOTO: MARTIN KILIAN
Veria vaše deti na Ježiška?
- Ešte stále u nás nosí darčeky Ježiško. Deti po večeri idú zapáliť prskavky a medzitým Ježiško príde. Zatiaľ teda nemáme problémy s tým, že by deti po skriniach hľadali darčeky. Navyše, ja viem veci dobre poschovávať, takže tohto sa neobávam, ani keď budú staršie. Ak však budú deti po mne, budú trpezlivé a vyčkajú. Ja som darčeky nikdy nevyhľadával. Radšej počkám a aj keď viem, že je niečo v skrini, neotvorím ju, pretože si to nechávam ako prekvapenie.
Máte ešte nejaké tajné želanie? Čo by vás najviac potešilo?
- Vlastne už nič také nemám. Pamätám si, že keď som bol malý, asi ten „naj“ bola autodráha. To bol pre mňa obrovský zážitok. Teraz sa však už viac teším, keď dávam. Hlavne deťom. Najväčšiu radosť mám z toho, keď sa tešia ony. Ale snažíme sa to s darčekmi nepreháňať.
Z hokeja máte kopec skúseností, pôsobili ste v Rakúsku, Švédsku aj Rusku. Prežili ste niektoré Vianoce menej tradične, mimo domova?
- Prvé také sviatky, ktoré som nebol doma, som zažil, ešte keď som bol v reprezentácii na MS 20 vo Fínsku. Spravili sme si ich preto s rodičmi skôr. Ďalšie predčasné som mal počas pôsobenia v Rusku. Na Slovensku sme boli o dva týždne skôr a tak sme si urobili s rodinou „Vianoce”. Vtedy sme na Štedrý deň dokonca hrali zápas vonku. Rusi majú Vianoce až na Silvestra. Mal som tam českého spoluhráča Miloša Gureňa a s ním sme si iba tak nostalgicky povedali, že doma majú akurát štedrú večeru. Bolo to pre mňa niečo netradičné, ale pôsobenie v Rusku stálo za to.
V tejto sezóne sa tešil len z jedného gólu. Už dva a pol mesiaca nehrá. FOTO: DUŠAN TARKO
Máte 36 rokov, pripravujete sa už pomaly na prechod na civilné zamestnanie? Viete si predstaviť, že raz nebudete hrať hokej?
- Nad týmto rozmýšľam vždy, keď ma postretne nejaké vážnejšie zranenie. Teraz to je veľmi intenzívne. Ak by sa mi do aktuálnej sezóny podarilo naskočiť, bolo by to fajn, ale novú už s najväčšou pravdepodobnosťou začínať nebudem. Takže príde na rad nejaké normálne zamestnanie. Uvidíme, čo to bude, rád by som však zostal pri hokeji.
Miroslav Kováčik
Nar. 9. 11. 1978 v Nitre. Doterajšie kluby: Nitra, Trenčín, Zlín, Novosibirsk, Skelleftea (Švéd.), Třinec, Kapfenberg (Rak.). Majster Slovenska (Trenčín, 2004), vicemajster ČR (Zlín 2005), vicemajster SR (Nitra 2014). Účastník troch MS (2006 až 2008).
