Pyxidu z Čiernych Kľačian objavili deviataci pred 40 rokmi

Socha pod Nitrianskym hradom obdivovaná mnohými turistami má inšpiráciu z Čiernych Kľačian. Pyxidu v Metodovej ruke opísal archeológ Kolník a stvárnila sochárka Cvengrošová. Keby nebolo vodovodu, nič by sa nenašlo.

ZLATÉ MORAVCE. Písal sa rok 1974, kedy sa začal budovať vodovod v Čiernych Kľačanoch, obci ležiacej neďaleko Zlatých Moraviec. Milan Švec, Milan Tonka, Stanislav Lukáč a Dušan Filipčík sa chodili do vykopanej ryhy neďaleko Štulerovho mlynu hrávať a niečo našli. V jame pre potrubie ich v apríli onoho roku čosi zaujalo. Boli to predovšetkým kosti, ktorých sa vtedajší deviataci základnej školy vôbec nebáli. Hrávali sa tam na vojakov a najskôr si mysleli, že objavili možno pozostatky nejakého partizána. Nálezy si podonášali domov a črepinky si chceli aj poskladať.

Našli kosti a lebku

Dúfali, že nájdu samopal, ale Ivan Lukáč, v tom čase gymnazista, dnes už emeritný učiteľ, nám povedal: „Brat Stano to všetko vláčil domov, aj kosti. Mama nám vynadala, nech jej domov nenosíme cintorín. Ja som vtedy zbieral mince a myslel som si, že tam nájdeme nejaký poklad, lebo sme našli kosti a lebku. No zaujali ma biele črepiny, ktoré som začal zlepovať. Boli na nich krásne motívy...“

Ivana Lukáča dopĺňa jeho spolužiak z gymnázia Július Horný. „Krásne to poskladal, pyxida bola hotová asi na 70 percent a všetkým sa to páčilo. Používal pri tom aj drôtiky od včelárov, ktoré celú formu spevňovali. Už som vedel, že je to dôležitý nález.“

Výlety autom

Gymnazista Július to prezradil otcovi, ktorý vtedy robil na Jednotnom roľníckom družstve a ten zalarmoval archeológov.

Zaujala ich hlavne pyxida. Lepidlom Kanagomom ju pomáhal dávať dohromady bratovi aj Stano Lukáč. „To bola prepadovka,“ spomína. „Archeológovia dorazili do školy a vytiahli ma z hodiny chémie, preto doteraz neviem vzorce. Posadili nás do terénneho auta rumunskej značky ARO a vozili po miestach nálezov. Všetko som im ukázal a tešil som sa, že nemusím sedieť v lavici.“

Podľa Júliusa Horného sa v roku 1974 archeológovia vracali do Kľačian ešte minimálne dva týždne, veď v okolí starého mlyna a priľahlého poľa aj on sám všeličo našiel.

Titusova hypotéza

Stano Lukáč si myslí, že ešte hľadali pozostatky pyxidy. Tá bola vďaka bratom Lukáčovcom poskladaná na 70 percent.

Archeológov ale inšpiroval samotný nález pyxidy – šperkovnice zo slonoviny. Analýze sa venovali Titus Kolník a Ladislav Veliačik z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.

Podľa Kolníka neskororomantická pyxida zo slonoviny umožnila archeológom dospieť k hypotéze, že v Čiernych Kľačanoch sa našiel vzácny umelecký artefakt dotýkajúci sa svetových udalostí od povestí o založení starého Ríma a Carihradu (dnešného Istanbulu) a príchod vierozvestcov Cyrila a Metoda na Slovensko.

Dokumentujú to aj výjavy stvárnené na pyxide. Motívy oráčov aj pastierov sa spomínajú v matrike starých miest.

Vystavili ju aj vo Vatikáne

Nález z Čiernych Kľačian je inšpirujúci. Pyxidu dala do rúk svätého Metoda stojaceho vedľa Cyrila sochárka Ľudmila Cvengrošová. Súsošie obdivujú návštevníci Nitrianskeho hradu idúci k bazilike sv. Emeráma. Kópia tejto sochy je pred kostolom v Čiernych Kľačanoch.

Pyxida bola vystavená vlani vo Vatikáne, originál je teraz archíve AÚ SAV v Nitre a jedna z kópií aj na Obecnom úrade v Čiernych Kľačanoch. Neďaleko Štulerovho mlyna je aj pamätný kameň pripomínajúci nález.