Futbalový sviatok, ktorý sa teší veľkému diváckemu záujmu, zostal pri Váhu posledné štyri roky vo vyhnanstve. Jasné, čo by za halu chemického učilišťa dali napríklad v Zlatých Moravciach? Ale v Šali je aj krajší športový stánok. Otázkou zostáva, pre koho? Aký paradox, keď mestská hala zíva prázdnotou, no futbalisti, ktorí ju vedeli vždy zaplniť, sa musia krčiť v exile... Jubilejný ročník si zaslúžil čosi iné.
Hlavou krútil v sobotu aj nový primátor Šale. Jozef Belický má k športovcom blízko. Bolo vidieť, že pohľad na prepchaté hľadisko či úžasnú atmosféru vo vyraďovacích bojoch, ktoré korunovalo parádne finále, strhli aj jeho.
Horná Kráľová a Horné Saliby puncovali futbalové divadlo najlepším spôsobom. Kollár, Lalák so Straňákom či Pilom proti Oláhovi a Boborovi nešetrili krokom, no vyhrať mohol iba jeden, o triumfe hostí turnaja z Galantského okresu napokon rozhodol až penaltový rozstrel.
V Šali sa môžu futbalisti merať v hale vďaka podpore a ochote tandemu Tibor Rábek - Ladislav Kokeš. Šéfovia futbalu v Hornej Kráľovej zobrali turnaj pod svoje krídla, tých pätnásť rokov ušlo ako voda, priniesli kultúru i emócie, lebo futbal je aj o nich. Na konci si ale všetci podajú ruky, aby sa stretli aj o rok.
Jozef Belický odovzdával poháre najlepším mužstvám aj hráčom, prvý muž Šale tlieskal TIBI cupu aj ľuďom okolo neho. Neradno predbiehať, ale aj zo sobotňajších reakcií sa dá tušiť, že roky exilu sú pre futbalistov, na ktorých sa chodia ľudia tak radi pozerať, už zrátané.
