Osemdesiatnik s duchom mladíka je víťazný typ. Rodákovi z Mojmíroviec učaroval šport. „Na škole to kedysi brali ináč, ako deti nás viedli k športu, ja vďačím za veľa nebohému riaditeľovi Vojtechovi Kincelovi,“ oprašuje Štefan Varchulík spomienky na prvé dotyky so športom. „Loptové hry, to bolo moje,“ hovorí ďalej. Štefan Varchulík bol postrachom súperových brankárov, 17-ročný talent strieľal v krajských majstrovstvách jeden gól za druhým, do Urmína vtedy chodili súperi ako Hlohovec, Nováky či Bánovce. Najlepší strelec súťaže sa potom presadil aj v Bratislave na turnaji krajských výberov, keď vo finále spolu s Obertom zariadili víťazstvo 2:1 nad Košicami. Futbal miloval, ale keď sa musel rozhodnúť, vyhrala tenisová loptička, a to ho vtedy do AC Nitra ťahal legendárny tréner Karol Bučko.
Tenis sa stal jeho láskou, Varchulík bol lídrom Nitry, ktorá v roku 1968 vyhrala slovenskú národnú ligu. „Kvalifikácia o postup do československej ligy sa mala hrať v Ostrave, ale prišli ruské vojská a bolo po turnaji,“ odkrýva v duši miesta, ktoré nepreboleli ani po rokoch. Štefana Varchulíka priviedol k tenisu nestor nitrianskeho športu Štefan Valent, ktorého neskôr nahradil na čele predsedu tenisového oddielu a viedol ho dvadsať rokov.
Nie menšie úspechy žal aj s celuloidovou loptičkou, v drese vtedajšej Plastiky hral dokonca československú extraligu. Nitra mala vtedy výborné mužstvo, jeho súčasťou bol i majster sveta František Tokár. Pohybovo nadaný mladík sa uplatnil aj pod vysokou sieťou, ako dorastenec na nitrianskom gymnáziu hral Varchulík na československých majstrovstvách v Brne a Písku. Ak mu čosi nešlo, tak plávanie. Prísne limity boli príčinou predčasného konca na Fakulte telesnej výchovy v Bratislave, a hoci si vzdelanie neskôr dokončil diaľkovo s vyznamenaním, bazény ho nikdy nelákali.
Štefan Varchulík zasvätil športu celý život, po skončení aktívnej kariéry pracoval ako profesionálny pracovník v telovýchove, vo futbalovej verejnosti sa zapísal ako dlhoročný sekretár Oblastného futbalového zväzu v Nitre, z mnohých ocenení spomenieme Zlatý odznak Slovenského futbalového zväzu. „Bez manželkinej podpory by som nedokázal nič, jej vďačím za inšpiráciu aj pohodu, ktorú vedela vytvoriť v našej rodine,“ priblíži Štefan Varchulík tajomstvo úspechu v šťastnom manželstve, ktoré trvá už 57 rokov. V tatkových športových šľapajach kráčal aj syn, v tenise získal dorastenecký titul majstra kraja, v hokejovom drese Plastiky hral dokonca národnú ligu.
Recept na úspech má svieži jubilant poruke. „Pravidelný tréning je najdôležitejší pre dobrú formu. Na veku nezáleží, len musí slúžiť zdravie,“ hovorí Štefan Varchulík s úsmevom.
Vizitka veteránskych úspechov len potvrdzuje slová šampióna, titul majstra Slovenska obhajuje každý rok. Sedem titulov majstra sveta má v zbierke z novinárskych turnajov, päťkrát sa tešil aj ako majster Európy. Tituly vo štvorhre či na veteránskych turnajoch spočítať nevie. „Bolo ich veľa, ale keby som vedel, že mám na turnaji skončiť druhý, ani tam necestujem,“ cerí sa s príslovečným zveličením. Športovec telom aj dušom oslávil na konci roka osemdesiate narodeniny, pritom by ste mu hádali aj o dvadsať rokov menej. Aj preto Štefan Varchulík ani nepomyslí na tenisový dôchodok.
