NITRA. Bylinkami z vlastnej záhradky posypali svoju knižku manželia Hlôškovci, keď ju v kaviarni Divadla Andreja Bagara uviedli do života. Ako povedal Ivan Godál, predseda Literárneho klubu Janka Jesenského, Recepty nitrianskych starých mám je síce útla knižôčka, ale hodnotná, dokonca sa vraj z nej dá pribrať, toľko je v nej dobrôt. Zopár z nich z kuchyne Hlôškovcov mohli návštevníci ochutnať priamo na akcii.
Šikovný receptár do kuchyne
Knižka receptov doplnená fotografiami je spoločným dielom Milana a Anzelmy Hlôškovcov z Nitry. Pracovali na nej od marca do konca augusta 2014. Prácu na knihe, v kuchyni i fotografovanie prispôsobovali dozrievaniu sezónnych plodín vo svojej záhradke v Krškanoch. K napísaniu knižky ich priviedol návrh vydavateľa Borisa Kováča zo Starého Tekova, s ktorým už predtým spolupracovali na publikácii Recepty tekovských starých mám.
„V knihe Recepty nitrianskych starých mám je vyše 270 receptov. Tento typ knižky nemal tendenciu byť honosnou kuchárskou knihou, je to skôr taký šikovný receptár do kuchyne,“ vysvetľuje Anzelma Hlôšková, skúsená pestovateľka, bylinkárka, hubárka, ale aj znalkyňa a zberateľka kameňov a minerálov.„Záujemca v knihe nájde hojne receptov jedál typických pre okolie Nitry a náš región, ale i dosť pokrmov, ktoré sa varia aj v iných častiach Slovenska. No ako sa hovorí, dve kuchárky z rovnakých surovín to isté jedlo nenavaria.“
Po domácky zdravšie
Suroviny na recepty sú bežne dostupné, také, aké si kedysi ľudia dopestovali v záhrade alebo kúpili na trhu. Jedlá z nich bude vedieť uvariť aj menej skúsená kuchárka. „Používame hlavne zemiaky, múku, kukuricu, tekvicu, cibuľu, trochu menej papriku, paradajky, kapustu, ale aj ďalšie druhy sezónnej zeleniny a ovocia, najmä jablká, slivky, ríbezle. Samozrejme, nechýbajú mäsité jedlá, ktoré sa pripravovali z doma dochovaných zvierat ako kurence, sliepky, kačice, husi či zajace, prípadne ošípané. Veľa sa kedysi z domácich zdrojov používalo mlieka, masla či masti. Treba tiež spomenúť huby, ktoré nebol problém v našom regióne nazbierať,“ pokračuje autorka.
„Na trhu predávali skúsení hubári, ktorí na to mali osvedčenie. Tí približne v 70. rokoch minulého storočia museli chodiť na prednášky mykológov do niekdajšieho vlastivedného múzea, chodili do terénu a robili skúšky.“
V knihe čitateľ nájde aj informácie o tom, čo všetko sa zmenilo. Kvalita surovín a potravín je nižšia ako kedysi – na trhoch aj v obchodnej sieti. „Dnes už na trhu živé domáce kura nekúpite. Preto je veľkou výhodou, keď si doma môžete dochovať zvieratá či dopestovať bylinky, zeleninu alebo ovocie. Niet nad domáce produkty. Ľudia to už zistili a pomaly sa k domácemu pestovaniu a chovu vracajú. Hoci to bude drahšie ako zo supermarketu, no určite zdravšie. Navyše, takto ľudia niečo spravia aj pre svoj zdravotný stav – sú v pohybe a na čerstvom vzduchu,“ zhodnotila pani Hlôšková.
Tradičné i novšie
Do knihy pani Anzelma zaradila množstvo vlastných receptov, receptov, ktoré si pamätala, ďalšie objavila v kuchárskych knihách a písankách svojej mamy či starej mamy. „Mnohé recepty sú pôvodné, niektoré sú vzhľadom na lepšiu zrozumiteľnosť upravené či prepísané. Typické pre našu oblasť boli napríklad fazuľová polievka na sladko so zeleninou a slížami, niekedy aj polievka s údeným mäsom a krúpami, rezance, halušky, lokše, vyprážaná kalorická bomba – drapáky, žobrácka a ludáš kaša, olejový smotanový koláč, oškvarkové ríteše či koláč gerheň z kukuričnej múky – na slano aj na sladko,“ pokračuje autorka.
„V knižke nenájdete bryndzové halušky ani špeciality z iných regiónov, ale mnohé z receptov – napríklad na polievky, prívarky či múčne jedlá - sa v rámci Slovenska prelínajú.“
V publikácii sú tiež recepty na lekváre, sirupy, liehoviny, zaujímavý je napríklad recept na mentolovú pálenku a domáce pivo, ďalej sladké jedlá, koláče a zákusky. Medzi novšími sú aj tie tradičné, ktoré sa aj napriek novinkám robia doteraz. „Napríklad koláče z kysnutého cesta s ovocím, makom, orechmi i tvarohom, bratislavské rožky či ťahaná štrúdľa, ktorá obyčajne bývala maturitou kuchárky. Je tu však recept od mojej mamky na jednoduchšiu vaľkanú štrúdľu.“
Fotografoval jedlá aj plodiny
Recepty jedál v knihe dopĺňajú rôzne rady a návody, veľký prehľad korenín, recepty na bylinkové čaje a ľudové liečivá, ktoré pani Hlôšková sama vyrába. Sú tu tiež zvyky a obyčaje regiónu. „Nechýba vyše 120 mojich fotiek, najmä jedál, ktoré pripravila manželka, ale tiež sezónnej zeleniny, ovocia aj byliniek z našej záhradky,“ hovorí Milan Hlôška. „Knihu som spestril aj fotografiami starej i novšej Nitry. Časť snímok starého mesta pochádza z rodinného archívu Dokupilovcov.“
Manželia Hlôškovci so svojou spoločnou knihou, ktorú minulý týždeň predstavili v kaviarni DAB.
Podujatie pripravil Literárny klub Janka Jesenského. FOTKY: (ČE)
