Ako mladý bavil kresleným humorom celé učilište. Pre časopis Fifík vytvoril neskutočných 30-tisíc ilustrácií. Z jeho dielne je aj emblém Šalianskeho Maťka - celoslovenskej súťaže v prednese slovenskej povesti.
NITRA. Karikatúry známych ľudí, kresby, portréty, humor aj ilustrácie. To všetko nájdete na výstave tvorby výtvarníka Miroslava Regitku zo Šale, ktorá je do 2. februára nainštalovaná vo vstupných priestoroch Galérie Mlyny.
Pocit silný ako láska
Miroslav Regitko sa kresleniu venuje už od detstva. V širšej rodine výtvarného umelca, ktorý by bol pre neho inšpiráciou, síce nemali, ale autor už ako malý obdivoval brata svojho starého otca. „K maľovaniu sa dostal ako samouk, no s veľkým srdcom,“ vraví Miroslav Regitko. „Rodičia ma v mojej záľube podporovali. Chodil som aj do vtedajšej ľudovej školy umenia v Šali, kde som naberal prvé skúsenosti s papierom, veľkosťou formátu a farbami. No najviacej a priamo za srdiečko ma to chytilo v 17 rokoch. Pocit bol taký silný ako láska, ktorú som v tom období zažíval s mojou súčasnou manželkou Ingou.“
Cesta za jeho vytúženou tvorivou prácou bola trošku kľukatá, ale – ako umelec vraví - keď sa človek rozhodne a je presvedčený, musí ísť za svojím cieľom. „Mne sa to podarilo a patrím k tým šťastlivcom, ktorým sa sen stal skutočnosťou.“
Študoval u Kállaya
Kreslenému humoru sa Miroslav Regitko venoval už na Strednom odbornom učilišti chemickom v Šali, kde sa učil za mechanika opravára. v hlavnom vestibule pri vstupe do učilišťa mal vyhradenú jednu nástenku, kde každý druhý týždeň menil kreslený humor. „Vtedy ma poznalo celé učilište,“ usmieva sa autor pri spomienke na školu. „Pri kreslení vtipov ma inšpirovali bežné životné situácie, proste to, čo ma napadlo a k čomu som sa chcel vyjadriť. Neskôr som prispieval aj do novín Dusla Šaľa a potom aj do Smeny. Ako učeň som sa zúčastňoval rôznych súťaží. Tu si ma všimla Magdaléna Gocníková, úžasná priateľka a „škola do života“. V tom čase robila šéfredaktorku časopisu Ohník a dala mi možnosť v tomto detskom časopise ilustrovať rozprávky.“
Pre Miroslava Regitka to bola veľká príležitosť, po niečom takom vždy túžil. Dovtedy ilustroval školské časopisy, napríklad Gymnik v Šali či stredoškolský časopis učilišťa v Galante, terajšej strednej odbornej školy obchodu a služieb. V tom čase už pracoval v Dusle, neskôr v stavebnom bytovom družstve, a učilište kvôli maturite navštevoval večerne popri zamestnaní. Jeho talent a odhodlanie ísť za svojím cieľom ho priviedli až na VŠVU, kde vyštudoval odbor voľná grafika a knižná tvorba u akademického maliara Dušana Kállaya. Absolvoval v roku 1995 ako 30-ročný.
Najkrajšia kniharoka 2012
Cesta k ilustrovaniu sa mu otvorila po revolúcii v roku 1990, kedy vznikali nové vydavateľstvá. Odvtedy ilustruje učebnice, detskú literatúru a detský časopis Fifík. Od jeho začiatku preň za 25 rokov namaľoval neskutočných zhruba 30-tisíc ilustrácii.
Jeho prvou bola knižka Maroša Madačova Pri vianočnom stromčeku. Doposiaľ má na konte desiatky titulov a publikácií so svojimi kresbami, nájdete ich aj na obaloch rozprávkových a hudobných nosičov. Ilustroval napríklad knihy Gabriely Futovej, Ivony Březinovej, Tomáša Janovica, Petra Glocku, Petra Gajdošíka, v poslednom čase mal veľkú príležitosť ilustrovať velikánky detskej literatúry Elenu Čepčekovú a Máriu Rázusovú-Martákovú. Pre Romana Brata robil 13 titulov. Jeho kniha Druhé podanie bola vďaka Regitkovým ilustráciám ocenená titulom Najkrajšia detská kniha jari 2012.
Autor sa môže pochváliť aj mnohými spoločnými a samostatnými výstavami – jeho prvou v Nitre bola v roku 1988 výstava kresleného humoru na Agrokomplexe. Je tiež držiteľom viacerých cien. „Pre moju tvorbu nie sú dôležité ocenenia, aj keď by som klamal, že človeka nepotešia. Dôležité je „ošatiť“ knižku tak, aby mala komerčný úspech. Pritom sa treba vedieť prispôsobiť vnímaniu čitateľa, ktorému je kniha adresovaná,“ tvrdí Regitko.
Výtvarník často chodí na besedy s malými čitateľmi po knižniciach celého Slovenska. „Vždy im v závere niečo namaľujem, to je pre nich asi najväčší zážitok, keď vidia, ako to rýchlo vzniká na čistom bielom papieri. Často skonštatujú, že je „veď to je ako vytlačené",“ pousmial sa autor.
Maľuje od srdca
Miroslav Regitko žije a tvorí v Šali Veči - v bytovke na Slnečnej ulici, Je tu vraj stále slnečno, aj keď je zamračené. Tu autor dlho maľoval obrázky pre Lucku a Maťka, dnes už jeho dospelé deti, ktoré boli s manželkou prvými kritikmi obrázkov, skôr ako sa vydali na cestu do knižiek či časopisov. Ako sme už spomínali, venuje sa maľbe, knižnej ilustrácii, grafike a karikatúre.
„Na voľnú tvorbu nemám čas. Koniec koncov, pre mňa je voľnou tvorbou aj ilustrácia, lebo si ju vymyslím a namaľujem tak, ako ja chcem, voľne, od srdca, ako by ju písmenkami namaľoval autor textu.“
Na výstave v Mlynoch môžete vidieť časť Regitkovej rozsiahlej tvorby – najmä ilustrácie a karikatúry. Portrétnej karikatúre sa venuje dlhú dobu. „Už na gympli som si maľoval profesorov, potom to aj tak dopadlo,“ smeje sa Regitko. „Po roku som dostal „letecký preukaz“.“
Karikatúry robí na objednávku, ale kreslí aj voľne. Zúčastňuje sa medzinárodných projektov karikaturistov z viacerých krajín, ktorí kreslia k pocte nejednému velikánovi hudby, filmu či kultúry. „Naposledy som maľoval hercov Kemku, Miezgu, Jakaba a Latináka do aukcie pre ich Vianočný bazár chalaňov. Výťažok poslúži na dobrú vec,“ hovorí karikaturista.
„Kreslil som Milana Rúfusa, Joža Ráža, meteorológa Jozefa Iľka, komikov Vlastu Buriana, Vladimíra Menšíka a mnohých ďalších. Moje karikatúry sa často stali netradičnou formou originálneho darčeka pre blízkych či priateľov.“
Tie malé stvoreniatka vedľa mňa sú moji prachoprdi, čo mi požierajú nepotrebné myšlienky a potom z nich prdia prach, ktorý ja musím upratovať,“ predstavuje Miroslav Regitko svojich spoločníkov z fotografie. FOTO: ARCHÍV M. R.
Karikatúry Milana Rúfusa a českého karikaturistu Jiřího Wintera-Nepraktu.
Jožo Ráž a odborník na počasie Jozef Iľko.
Český ilustrátor Adolf Born a český komik Vladimír Menšík.
Ilustrácie do detských kníh. FOTKY: (ČE)
