Už ako žiak na nitrianskom ľade dominoval. Saša Molnár rozhodne nevynikal výškou, ale hokejovými zručnosťami. Ako siedmak napríklad nastrieľal v 30 zápasoch 77 gólov. V juniorskom veku si v sezóne 2004/05 pripísal štyri štarty za nitrianske A-mužstvo. Po maturite však urobil dôležité životné rozhodnutie.
Smer Amerika
„Rozhodol som sa, že ak chcem niečo dosiahnuť nielen v hokeji, ale aj v kariére, tak nezostanem na Slovensku. Mal som vyššie ambície, aj z hľadiska vzdelania,“ rozhovoril sa Alexander Molnár. Jeho vtedajší tréner, dnes už nebohý Vladimír Horčičák, ho zoznámil s Frankie Kollarom, ktorý žije dlhé roky v USA, je skautom pre viaceré kluby NHL a dlhoročným trénerom mládežníckej reprezentácie v USA. „Frankie mi vybavil skúšku v juniorskom tíme Wichita Falls Wildcats. Klub sídlil v Texase a hral v North American Hockey League. Rád spomínam na tento rok, hral som s chalanmi aj proti chalanom, ktorí sa dostali do prestížnych univerzít a dokonca podpísali aj NHL kontrakty, ako Dan Sexton či Patrick Maroon,“ hovorí „Saša“.
Posledný rok medzi juniormi strávil v tíme Helena Bighorns v American Western Hockey League, kde mal mimoriadne vydarenú sezónu a zahral si napríklad aj proti terajšej hviezde Tylerovi Johnsonovi z Tampa Bay. Potom si vyberal univerzitu. „Najlákavejšia ponuka prišla zo Salem State Univerzity v štáte Massechusetts. A bola to výborná voľba. Mal som veľmi múdrych trénerov, ktorí ma naučili rozumnejšej hre,“ hovorí. Zo Salem State si odniesol víťazstvo v konferencii, niekoľko individuálnych ocenení a bakalársky titul vo finančníctve a ekonómii.
Vľavo Scott Gordon, asistent trénera tímu USA, strieborného na ZOH 2010 vo Vancouveri. Pôsobil aj ako asistent v Toronte.
Koleno bolo proti
Ako každý súťaživý hokejista aj Alexander chcel preraziť do najvyššieho levelu v kariére hokejistu - a to do profesionálneho hokeja. „Mojím cieľom bolo preraziť v čo najlepšej súťaži. Nie je jednoduché presadiť sa v USA, ak nie ste draftovaný. Vedel som, že svojej šance sa chopím, pretože mám na to zručnosti a tréningovú morálku, tak som to bral ako osobnú výzvu. V roku 2011 som mal možnosť pôsobiť v Hunstville Havoc v Southern professional Hockey League, ale pre osobné dôvody som sa rozhodol nehrať. Ďalší rok nato som šiel do Stockton Thunder v ECHL, kde som sa cítil v najlepšej forme, ale niekto „tam hore“ mal asi iné plány. V prvom striedaní prvého prípravného zápasu som si natrhol vnútorný väz v kolene po nešťastnom náraze súperovho hráča a bolo po sezóne,“ vracia sa k nepríjemnému momentu.
Saša sa usadil v Bostone, kde pracuje na plný úväzok ako finančný koordinátor vo veľkej zdravotnej firme, ktorá sa zameriava na liečenie obličiek. Popritom pôsobí ako tréner mládeže. „Práve som sa dozvedel, že budúci rok budem spolupracovať s Tomom Fitzgeraldom. Je to bývalý hráč NHL a terajší asistent generálneho manažéra Pittsburgh Penguins. Jeho najmladší syn bude mojím zverencom, takže Tom bude pri mne ako asistent trénera na väčšine zápasov a tréningov, a tak sa budem mať od neho čo učiť,“ prezrádza.
Mužstvo New England Stars U14. Celkom vpravo tréner Alexander Molnár.
Hokej popri práci
Saša si však veril, že stále má na to, aby v USA hral aj profesionálny hokej. Možnosť sa mu naskytla v tejto sezóne neďaleko jeho bydliska v meste North Adams. Sídli tam nový tím Berkshire Battalion, ktorý patrí do Federal Hockey League. Molnára zavolal tréner Dan Farrell, jeho dobrý priateľ. „V hierarchii profi líg v USA je to tá najnižšia po NHL, AHL, ECHL a SPHL. Najskôr som sa na ňu pozeral kritickejšie, ale rýchlo som zistil, že sa tam hrá hokej na dobrej úrovni. Je tam veľmi veľa šikovných hráčov a niektorí majú aj výborné platové podmienky. Je tu napríklad Kazach Iľja Solarev, ktorý hrával v KHL. Liga je veľmi mladá, musí ešte vychytať „muchy“, ale je na dobrej ceste. Ja som sa dohodol na víkendových kontraktoch, čo pre mňa znamená, že vždy, keď ma potrebujú, ma zavolajú na víkend, kedy môžem odohrať dva až tri zápasy,“ vysvetľuje Saša.
Saša Molnár v strede medzi „Slovak buddies“. Vľavo David Arvay, vpravo Martin Uhnák, spoluhráči v Berkshire Battalion.
Nič nie je nemožné
V jeho klube Berkshire Battalion sú aj dvaja Rusi, Ukrajinec a až traja Slováci, všetci traja z Nitry! Do kempu boli totiž pozvaní Sašovi veľmi dobrí kamaráti z Nitry Martin Uhnák a David Arvay, ktorí si tak spolu užívajú hokej za veľkou mlákou.
„Pýtate sa, ako môžem bez nejakých tréningov naskočiť do profesionálneho hokeja? Moja odpoveď: deň má 24 hodín. Aj keď sa niekedy zdá, že človek nemá čas, ja som si vždy vedel nájsť čas na údržbu hokejových schopností. Musím sa poďakovať hlavne Igorovi Zimanovi, s ktorým pracujem od mojich 15 rokov. Naučil ma nielen správnej starostlivosti o telo, ale aj mentálnej sile. Počas posledných deviatich rokov som strávil letnú prípravu na Slovensku iba trikrát, vždy s Igorom a stálicami ako Ivan Švarný či Boris Valábik. V USA bolo často ťažké držať sa vo forme, keďže som väčšinou musel trénovať sám, ale s jeho pomocou som bol vždy výborne pripravený,“ vysvetlil Saša.
Nepravidelne sa ukáže aj doma v Nitre, kde sa rád stretne s priateľmi, ktorí mu za morom chýbajú. Jeho rodina je roztrúsená po celom svete, blízkych má v Nemecku, Rusku a najbližšie na Floride. „Mám priateľku, ktorú som spoznal počas štúdií, ale zatiaľ rodinu neplánujem,“ odhalí niečo zo súkromia.
Nitran na štadióne Skate 3 Ice Arena v meste Tyngsboro, Massachussets. Tam pôsobí klub New England Stars.
Žije si svoj americký sen
Priznáva, že jeho životným snom bola NHL, no neskôr si našiel nové ambície, ktoré si postupne plní. „Trénovanie mládeže je vlastne môj mimopracovný koníček a venujem sa mu s vášňou. Okrem mužstva mám aj individuálnych klientov ako kondičný tréner. Rád inšpirujem a pomáham mladým, aby sa stali nielen čo najlepší športovci, ale aj ľudia, pretože ako „starnem“, tak sa na veci pozerám inak. Retrospektívne musím ďakovať hokeju a v neposlednom rade mojim rodičom, ktorí ma naň prihlásili v 6 rokoch, za to, kde som a ako sa staviam k životu,“ priznáva Saša.
Zároveň pokračuje v štúdiu titulu MBA v odbore finančníctvo na univerzite v meste Lowell a dokončuje si aj certifikát osobného trénera. „Ďalšie špeciálne ambície nemám. Chcem si ďalej žiť svoj americký sen, ktorý je neraz ako nočná mora, ale ako sa hovorí, nič dobré neprichádza ľahko. Beriem to deň za dňom a uvidíme, čo prinesie budúcnosť,“ dodáva Saša Molnár z Bostonu.
S priateľkou pri soche Abrahama Lincolna vo Washingtone.
S kým hrával v Nitre
Zalistovali sme v starých novinách. Pred 15 rokmi v sezóne 1999/2000 hral Saša Molnár striedavo za ŠHT 9 a 8.
ŠHT 9: Prievidza - Nitra 6:8 (1:1, 3:2, 2:5), Tvrdoň 2, Vasilko 2, Ružička 2, Pupák, Molnár. Pov. Bystrica - Nitra 1:11 (0:3, 1:3, 0:5), Szabo 4, Ružička 3, Švarný, Blickling, Pupák, Jankovič. MHC: Maxin, König - Švarný, Móri, Šimonek, Tvrdoň, Blickling, Scheibenreif - Pupák, Vasilko, Ružička - Ďurech, Szabo, Lieskovský - Branikovič, Majerčík, Jankovič - Beňuš, Ivan, Molnár - Pleva.
ŠHT 8: Prievidza - Nitra 7:4 (2:0, 3:1, 2:3), Ivan 2, Czako, Lieskovský. P. Bystrica - Nitra 1:7 (1:1, 0:3, 0:3), Molnár 4, Švihel, Valábik, Katrušin. MHC: Gmitter, Pavlenda - Bartoš, Valábik, Studený, Kevely, Struhár, Jurenka, Rašovský, Ružička - Rajtar, Katrušin, Czako - Ivan, Lieskovský, Beňuš - Švihel, Vilhan, Bystrický - Zaujec, Civáň, Hrotek - Molnár.
O rok neskôr, v sezóne 2000/2001 naskakoval Saša Molnár ako deviatak do zápasov dorastu Nitry, ktorý vybojoval v extralige striebro, keď finálovú sériu prehral s Liptovským Mikulášom 1:2 na zápasy.
MHC NITRA: brankári Jozef Račko, Marián Maxin, Ján König, obrancovia František Beko, Adrián Hudec, Ivan Mesároš, Marián Scheibenreif, Ivan Šimonek, Ivan Švarný, Marián Tvrdoň, Karol Blickling, Marián Korpáš, Boris Valábik, útočníci Juraj Dano, Filip Francisty, Samir Saliji, Marek Branikovič, Róbert Ďurech, Karol Jankovič, Dávid Kolenčík, Jozef Korček, Róbert Kováčik, Miroslav Pupák, Štefan Ružička, Matej Szabo, Peter Vasilko, Martin Viskup, Maroš Majerčík, Peter Žitný, Ján Katrušin, Juraj Andraščík, Alexander Molnár, tréner Milan Barto, vedúci mužstva Miloš Francisty.
Tri snímky z finále extraligy dorastu L. Mikuláš - Nitra v apríli 2001
Saša Molnár stojí na tretej snímke tretí sprava (najmenší hráč).
