NITRA. Nálepky zo zápalkových škatuliek mladým dnes nič nehovoria. Pamätať si ich môže len stredná a staršia generácia. Ján Litvák síce tieto nálepky nezbieral, ale rozsiahlu kolekciu zdedil po svojom otcovi. Časť z nej pod názvom Match box art Made in Czechoslovakia môžete do 26. februára vidieť v Trafačke. Celkom príjemný návrat v čase...
Zbierku objavili v skriniach
Ak vám je meno Jána Litváka povedomé, tak zrejme z mesačníka Doma v záhrade, ktorého je šéfredaktorom. Vo vydavateľstve Petit Press je korektorom periodík, organizuje tiež kurzy tvorivého písania, čítačky, kurzy gramatiky a štylistiky.
Manželia Litvákovci sú aj spoluvlastníkmi bratislavského Salónu fotografie, ktorý vyvíja rôzne aktivity. V rámci neho zostavili vlani výber z rozsiahlej zbierky česko-slovenských nálepiek zo zápalkových škatuliek – výstava 1344 kusov mala premiéru v Bratislave, teraz je v nitrianskej Trafačke.
„Je to len maličká vzorka z veľkej kolekcie, ktorú zhromaždil môj otec v 50. a 60. rokoch minulého storočia, keď sa tieto nálepky lepili na zápalkové škatuľky. V tomto období vychádzali katalógy, kde boli prehľadne uvedené celé edície a aršíky, ktoré sa tlačili a lepili na zápalkové škatuľky, dokonca aj tie, ktoré sa na nálepky nedostali. Sestra a ja sme sa narodili v rokoch 1964 a 1965 a otcovu záľubu sme „zachytili“, lebo sme občas lašovali v skriniach. V nich sme našli nálepky starostlivo uložené v niekoľkých škatuliach – česko-slovenské, maďarské, poľské, ruské, nemecké ale aj indické. Sú to unikátne zostavy,“ hovorí Ján Litvák.
„Od 70. rokov sa motívy na škatuľky už tlačili a približne v tomto čase aj mama otcovi tohto koníčka zatrhla, takže zbierka je, dá sa povedať, z tohto hľadiska kompletná.
Celkovo ju tvoria desaťtisíce nálepiek, ja som ich nepočítal, pretože niektoré sa opakujú aj 2-3-krát. Slúžili totiž na výmenu medzi zberateľmi. Zápalkové nálepky sa dnes bežne nedajú zohnať, zbierka má preto nevyčísliteľnú hodnotu.“
Propagovali DDT aj Dymogam
Zápalkové nálepky sú podľa Litváka krásnou prehliadkou dobovej grafiky. Motívy záviseli od výtvarníkov – od toho, ako sa na nich vyšantili, či v nich bol nejaký nápad a vtip. Niektoré sú tzv. večné – s kľúčikmi, nožničkami, ktoré sa na zápalkách objavujú dodnes.
„Nálepky zobrazovali architektonické skvosty, umelecké diela, propagovaná bola aj samotná výroba zápaliek, dodržiavanie hygieny, umývanie rúk, smrkanie do vreckovky, používanie hrebeňa i zdravá výživa. Nechýbali kolekcie týkajúce sa záhradkárstva, ovocinárstva, drobnochovu, ničenia hlodavcov, „amerických chrobákov - mandeliniek, burín, propagovali sa nebezpečné látky na hubenie ako DDT či Dymogam,“ vymenúva Ján Litvák.
„Keďže to bol čas ideologickej demagógie, propaganda fungovala aj cez zápalkové nálepky. Objavovali sa na nich rôzne „neodolateľné“ ponuky - napríklad slogany chlapcov a dievčatá nabádali, aby vysadli na traktory a išli orať, lákali chlapcov do baníctva a podobne.“
Nálepky tiež motivovali k zberu druhotných surovín. Ľudia nosili papier, staré železo, látky aj zajačie kožky do zberných surovín a priamo tam dostávali – samozrejme, okrem peňazí - aj celé aršíky nálepiek. „V podobnom duchu sú aj ladené – napríklad na jednej nálepke je slogan „aj srsť sa zužitkuje, z troch zajacov jeden klobúk“.“
Potešil indického veľvyslanca
Otcova zbierka desiatky rokov ležala v neporušenom stave. Neskôr s ňou začali dedičia pracovať rôznymi spôsobmi. Nálepky sa napríklad objavili v časopisoch, na pohľadniciach, niektoré dokonca vo filme Tábor padlých žien.
„Hľadali dobovú grafiku, najlepšie nejakú propagandu z 50. rokov. Z niektorých nálepiek spravili zväčšeniny a povešali ich po stenách pracovného tábora.“
Ako sme spomínali, časť zbierky tvoria indické nálepky. Jána Litváka, milovníka Indie a Orientu vôbec, zhodou okolností pozvali na ambasádu pri príležitosti vymenovania nového indického veľvyslanca. „Zostavil som maličkú kolekciu indických známok a daroval som mu ju. Bol celý dojatý, lebo on ich v detstve zbieral tiež a väčšinu z nich pôvodne mal. Jeho zbierku však mama raz vyhodila, keď mu v izbe robila poriadok.“
Zbiera ovociny
Keďže je Litvák šéfredaktorom mesačníka Doma v záhrade, zaujíma sa o zbieranie rôznych drobných ovocín. Vytvára z nich kolekciu v krajine. „Spolupracuje s mnohými odborníkmi ovocinármi, napríklad s Ivanom Hričovským či Radimom Peškom z Čiech, ktorý má ovocnú škôlku postavenú na starých vzácnych krajových odrodách Bielych Karpát, vysvetľuje Litvák.
„Ide nám o to, aby sa staré kvalitné staré odolné odrody spropagovali, zachovali a dostali do svojho prirodzeného prostredia – do krajiny. Chodím hosťovať, vrúbľovať a učiť sa vrúbľovať do záhrad, kde sa vždy dozviem niečo nového a naďabím na nejakú vzácnu ovocinu. Ľudia sa nám môžu ozvať aj sami, ak majú doma v záhrade starú dobrú odrodu – nielen ovocín, ale aj iných plodín, ktoré dnes bežne nezoženiete kúpiť.“
Niektoré nálepky sú tzv. večné, napríklad dve horné zľava s kľúčom a nožnicami môžete na zápalkových škatuľkách vidieť aj dnes. FOTKY: (ČE)
