NITRA. Salón Nitrianskej galérie patrí do 1. marca Jozefovi Dobišovi. Akademický maliar a pedagóg sa predstavuje výstavou LX – symbolicky pripomína jeho jubileum 60 rokov, ktorých sa dožíva koncom februára.
K odkazu Konštantína
Napriek pôvodnému zámeru vystaviť prierez bohatej autorovej tvorby sa Jozef Dobiš s kurátorkou Martou Hučkovou napokon zhodli na výbere diel z posledných troch rokov. Mozaika diel vo výraznej farebnosti reprezentuje umelcove obľúbené techniky, žánre a motívy. Charakteristickým prvkom jeho obrazov je zaujímavá rastrová textúra, na ktorú má svoju „tajnú fintu“.
„Vystavené práce sa dajú zadeliť do troch okruhov. V jednej miestnosti Salónu sú digitálne grafiky, potom tu mám môj klasický okruh – krajiny vo voľnom kresliarsko-maliarskom koloristickom štýle a moju najnovšiu tvorbu reprezentujú runy – lettristické symboly a preštylizované znaky staroslovienskej hlaholiky. Keďže pôsobím na Univerzite Konštantína Filozofa, rozhodol som sa takto venovať jeho odkazu. Moje diela prinášajú moderné poňatie starých princípov tohto písma, ktoré už v podstate zaniklo,“ popísal svoju tvorbu Jozef Dobiš.
Viac farebnosti
Zo záberov krajiny na výstave nájdete autorove originálne pohľady na Nitriansky hrad, Zobor, zákutie Topoľčian, motív Bratislavy s hradom či Červený Kláštor. „Narodil som sa síce v Topoľčanoch, ale od troch rokov som žil v Nitre. Aj sa cítim byť Nitranom. Toto mesto ma odmala ovplyvňuje – býval som na Predmostí, takže hrad som už vedel nakresliť spamäti,“ spomína umelec.
„Stále však hľadám nové spôsoby jeho zobrazenia. Voľakedy som maľoval také monochrómne diela, možno ovplyvnený kresliarskym grafickým princípom, teraz používam výraznejšie farby. Myslím si, že vo všeobecnosti ľudia potrebujú viacej farebnosti, tak som sa trochu 'odviazal'.“
Do budúcnosti sa výtvarník sa chce vo väčšej miere venovať grafike, aj klasickej farebnej grafike, viacej by chcel pracovať aj s motívmi písmen hlaholiky.
Najmä akryl
Jozef Dobiš vyštudoval odbor úžitkovej grafiky na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Ako začínajúceho študenta na VŠVU ho výrazne ovplyvnil jeho pedagóg Milan Rašla, neskôr - v oblasti grafického dizajnu – spolupracoval so Zoltánom Salamonom.
„Milan Rašla mal novátorský prístup k technike – konkrétne akrylu, pretože dovtedy sa maľovalo klasicky olejovými farbami. Takže odvtedy sa venujem akrylu, aj práce na tejto výstave sú všetky vytvorené akrylom. Je to pomerne nová technika, ale čo sa týka technologických kvalít, je určite trvanlivejšia ako olej.“
Bol tiež poslancom
Momentálne Jozef Dobiš učí grafický dizajn a príbuzné disciplíny – na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy PF UK, ktorej bol v rokoch 1997–2010 vedúcim, a súčasne aj na Súkromnej strednej umeleckej škole v Nitre. Predtým určité obdobie pôsobil aj na Fakulte výtvarných umení AU v Banskej Bystrici, kde bol jeden rok aj prodekanom. Počas svojho pedagogického pôsobenia vychoval množstvo študentov.
„V podstate od absolutória na VŠVU stále učím. Som hrdý na svojich diplomantov – či už učiteľov, výtvarníkov alebo dizajnérov, medzi ktorými sú dnes aj svetovo uznávaní autori. Jeden môj študent takmer každý rok získava prestížne svetové ocenenia za dizajn,“ konštatuje Jozef Dobiš, ktorý bol v 90. rokoch tiež poslanom mestského zastupiteľstva. Aj on má zásluhu na tom, ako dnes vyzerá nitrianska pešia zóna.
Podľa slov Marty Hučkovej umelec individuálne vystavoval od roku 1985 najmä na Slovensku, v rámci kolektívnych výstav dizajnu a voľnej grafickej tvorby sa predstavil aj v Holandsku, Poľsku či Rakúsku. Pravidelne sa zúčastňuje aj spoločných výstav Združenia N´89, ktorého je členom. Jeho diela sa nachádzajú v akvizičnom fonde slovenských i zahraničných galérií, v súkromných zbierkach u nás i za hranicami. „Vlani som sa stal členom Umeleckej besedy Slovenska, takže pod jej hlavičkou som absolvoval skoro aj všetky jej spoločné výstavy,“ dodal Jozef Dobiš.
Jozef Dobiš pri svojom obraze s motívom Nitrianskeho hradu.
Pohľad na Zobor od UKF na úpätí vrchu.
Červený kláštor.
Konštantínove E a O.
Námestie v rodných Topoľčanoch.
Pohľad na Bratislavu. FOTKY: (ČE)
