NITRA. V roku 1998 sa mu s tromi Rusmi podarilo peši a na lyžiach prejsť naprieč Arktídou - od brehov Ruska cez Severný pól až k pobrežiu Kanady. Stali sa tak vôbec prvými ľuďmi na svete, ktorí prešli trasu vedúcu aj cez ľadovú Arktídu bez cudzej pomoci a bez leteckej podpory. Prechod trval vyše sto dní.
Slovák, ktorý bol medzi Rusmi, sa volá Peter Valušiak. Vo svete skúseného polárnika uznávajú, no u nás o ňom vie málokto. Valušiak sa predstavil Nitranom na nedávnom festivale Vysoké hory Nitra.
S 200-kilovými saňami stovky kilometrov
Cestovateľ a dobrodruh má za sebou už približne dve desiatky výprav do polárnych oblastí Zeme. Prechádzal Arktídou aj Antarktídou, Severný pól dosiahol už v roku 1993.
Viaceré jeho výpravy do najchladnejších oblastí planéty sú zachytené vo filmoch. Prechod Arktídou spracoval slávny slovenský režisér Pavol Barabáš vo svojom diele 118 dní v zajatí ľadu. Valušiaka ako dobrodruha predstavuje aj ďalší Barabášov film Polárnik. Je portrétom človeka, ktorý sa pokúša prežiť sám na najchladnejšom kontinente, v Antarktíde.
"Skúste si predstaviť, že si tu v Nitre v zime nabalíte dvestokilové sane a budete sa ich snažiť dostať na Kanárske ostrovy, čo je 2 200 kilometrov," priblížil Valušiakovu cestu Antarktídou režisér Barabáš. Upozornil, že Antarktída je rozlohou väčší kontinent ako Európa.
Podľa Pavla Barabáša na Slovensku ani v Čechách nemáme väčšieho odborníka na arktické oblasti sveta ako Petra Valušiaka.
Peter Valušiak, jeden z najúspešnejších polárnikov sveta.
FOTO: www.k2studio.sk
So zdravou stravou to nejde
Valušiak Nitranom vyrozprával, čo ho na jeho dramatických a často riskantných cestách láka. Je to čistota prostredia, akú v osamotených oblastiach sveta človek zažije a takisto prečistenie si hlavy, ktoré pri polárnych expedíciách zaručene zafunguje.
Podľa skúseného polárnika by podobnú výpravu pri teplote, ktorá môže klesnúť až k mínus päťdesiatim stupňom, mal zvládnuť každý bežný človek, všetko však závisí od jeho psychického nastavenia. "Ako každý normálny človek mám rád teplo a nie zimu. Všetko je to však o hlave a miere nepohodlia, aby ste si ju v hlave nastavili. Ale samozrejme, nejaký fyzický tréning musíte mať," povedal Peter Valušiak.
Polárnik sa rozhovoril aj o praktických stránkach pobytu v extrémne studenom počasí. Jedlo sa napríklad odporúča len to na písmeno S. "Čiže napríklad slanina, škvarky. S nejakou zdravou stravou sa tam extra dlho prežiť nedá. Treba jesť čo najmastnejšie."
Ani s hygienou si veľmi hlavu lámať netreba. Režisér Barabáš vysvetlil, že to, do čoho sa v Južnej Amerike pred letom na Antarktídu oblečiete, na vás ostane pokojne aj celý mesiac, aj keď sa počas výpravy spotíte. "Lebo keď sa vyzlečiete, v momente to spotené oblečenie zamrzne. Keď som tam išiel ako nováčik, povedali mi, aby som si nebral zubnú kefku. Aj tak som si ju vzal. Na druhý deň som ju použil. Len dvakrát som pohol kefkou po chrupe a všetky štetinky mi ostali v zuboch," spomína Barabáš.
Problematické je aj vykonávanie potreby. "Všetko sa to tam robí veľmi rýchlo. V stanoch sa používajú fľašky do spacáku a s nimi je spojený kopec veselých príhod. V spacáku je totiž stále vlhko a keď sa zobudíte a nájdete fľašku prázdnu, nie ste si istý, či to bol sen alebo..." povedal Valušiak.
Sám alebo so skupinkou?
Nitranov tiež zaujímalo, ako vznikli filmové zábery do Barabášovho Polárnika, na ktorých je Valušiak sám kdesi uprostred Antarktídy. Cestovateľ vysvetlil, že v stane sa s kamerou občas sám porozprával. Zábery z exteriérov zase vznikali tak, že kameru umiestnil na sane alebo na nejaký pevný bod.
Na otázku, či je lepšie prechádzať krajinou ľadu a mrazu sám alebo v skupinke, Valušiak prekvapivo odpovedal, že niekedy je to výhodnejšie, keď je človek sám. "Lebo ak som v skupinke najskúsenejší, som istým spôsobom zodpovedný aj za všetkých ostatných."
FOTO: www.k2studio.sk
