NITRA. O svojej tvorbe porozprával v Martinuse novinár a aforista Tomáš Ulej. Pred troma rokmi debutoval zbierkou aforizmov a epigramov s názvom Ale, ktorá získala Cenu Ivana Kraska ako literárny debut. Onedlho na to – po revízii vlastných materiálov z posledných 10 rokov – vydal e-knihu Preto s Lebom, ktorá okrem aforizmov a epigramov obsahuje aj krátke básne. Vlani mu vyšiel tretí titul Bodaj bi!
Inšpirujú ho iní ľudia
Dvadsaťosemročný Tomáš Ulej pochádza z dedinky pri Martine, venuje sa vývoju webových stránok, písaniu článkov a popri tom spomínenej literárnej tvorbe. Tomáša Janovica považuje za svojho učiteľa a človeka, ktorý ho priviedol k aforizmom. Úžasná je podľa neho tvorba už nežijúceho poľského autora Jerzyho Leca. Má rád aj kratšie epigramy Vlada Jančeka, z českých autorov sa mu páčia krátke útvary Jiřího H. Krchovského.
„Aforizmy sa nedajú písať tak, že si človek sadne za stôl a vymýšľa. Ja ich vlastne píšem na všelijakých možných miestach – napríklad keď čakám na vlak, električku či idem len tak po ulici. Na takýchto a podobných miestach mi napdá najviac myšlienok, ktoré si hneď aj zaznamenávam,” prezrádza svoj systém písania Tomáš Ulej.
„Je zaujímavé, že mi tie nápady väčšinou vnuknú iní ľudia. Napríklad sa rozprávajú, pomýlia sa a nejaké slovíčko povedia inak, ako ho bežne hovoria. Vtedy vo mne skrsne nejaká idea, na ktorej potom ešte dlho pracujem. Nápad na aforizmus teda síce príde rýchlo, ale nájsť tie správne slová, pričom na každom z nich záleží, nie je vôbec jednoduché. Na druhej strane, väčšinu vecí – a to ich denne vymyslím aj desiatky - „zahodím”, pretože nestoja ani za zanamenanie.”
Snaží sa písať nadačasovo
Doteraz autor knižne publikoval zhruba 300 aforizmov a epigramov, aforizmy uverejňoval aj v denníku Sme. Na konte ich má však, samozrejme, oveľa viac. „Nejaké nové nápady zverejňujem aj na facebookovských stránkach, najmä preto, aby som zistil, ako na ne ľudia reagujú a či sa im páčia,” vysvetľuje Tomáš.
Špeciálne obľúbené témy pre aforizmy nemá, píše o tom, o čom rozmýšľa, o láske, erotike, spoločenskom živote, vyhýba sa politike a témam, ktoré medzi ľuďmi momentálne rezonujú.
„Z tohto hľadiska ma nezaujíma aktuálne dianie či rôzne kauzy. Nesnažím sa vymýšľať aforizmy na spôsob karikatúr, ktoré bez kontextu po istom čase už zrejme nepochopíte. Píšem predovšetkým nadčasové veci, ktoré by mali čitateľom zrozumiteľné aj o desať rokov,” konštatuje Tomáš Ulej.
Autor stále píše aforizmy, ale popri tom skúša aj iné žánre. „Dúfam, že ďalšia moja knižka už bude prozaická. O čom bude, zatiaľ nepoviem, hoci sa ma to pýta veľa ľudí. Mám teóriu, že s témami, o ktorých človek píše, je to ako so snami. Má ich v hlave a keď ich prvýkrát vysloví, zrazu „zabije” fantáziu a potom tie témy zostanú zaznamené v takej podobe, ako ich prvýkrát rozpovedal. Ja sa preto bojím hovoriť o niečom, čo som ešte nenapísal,” zdôvodil autor.
Autor: če
