Fašiangy už tradične spojili obce Malá Lehota, Veľká Lehota a Jedľové Kostoľany. Na 28. ročníku podujatia sa počas tohto víkendu stretli desiatky gajdošov zo všetkých regiónov Slovenska i zo zahraničia. Podľa starého zvyku prešli krojovaní fašiangovníci celú obec a všetky štále od domu k domu. Obcou rozvoniavali kapustnica a zabíjačkové špeciality, ktoré neodmysliteľne patria k fašiangom. O kultúrny program sa postarali samotní gajdoši, ale aj deti z miestnej základnej a materskej školy, folklórny súbor Briežok i folklórna skupina Turňa.
Laznícke štále okolo Malej a Veľkej Lehoty i blízkych Jedľových Kostolian boli v minulosti tradíciou slovenského gajdošstva preslávené. Gajdy tam vyrábali od nepamäti mnohí obyvatelia a ich výroba i muzicírovanie sa dedilo z pokolenia na pokolenie. Podľa Milana Povodu, ktorý spracoval dejiny Jedľových Kostolian, bol najstarším gajdošom, ktorý zostal v pamäti ľudu, "starý Modošský". Žil pred rokom 1850. Známym bol aj gajdoš Halabrín, ktorý sa priatelil s básnikom Jankom Kráľom počas jeho života v Zlatých Moravciach v rokoch 1862 až 1876. Hrávali spolu pri častých návštevách básnika v Jedľových Kostoľanoch. Halabrín gajdoval, Janko Kráľ hral na drumble. Po Jozefovi Barancovi, prezývanom Tutuliak, je dokonca pomenovaný typ gájd z kostolianskeho regiónu.
Postupne však remeslo i tradície zanikali. O ich udržanie sa vo veľkej miere pričinil rod Garajovcov z Veľkej Lehoty, ktorý je gajdovaním známy na Slovensku i v zahraničí. Vďaka Gajdošským fašiangom sa podarilo osloviť aj mladšiu generáciu a dostať gajdošstvo do povedomia ľudí. V súčasnosti má Cech slovenských gajdošov približne 60 učňov, tovarišov a majstrov. Gajdoši patria k najstarším a najuniverzálnejším ľudovým inštrumentalistom. Pre hudobnú zložitosť a náročnosť hry na gajdy sa práve gajdoši považujú za najlepších muzikantov.
