Dôležitý je súzvuk s hercami i režisérom

V televízii sa na seba nerada pozerá, Panelák videla snáď len raz. Seriálu však nitrianska Roxana vďačí za autenticitu a prirodzenosť pred kamerou.

NITRA. Úlohu Roxany si v pripravovanom predstavení nitrianskeho divadla zahrá 23-ročná rodáčka z Prešova Jana Kovalčíková. Vyštudovala bilingválne anglicko-španielske gymnázium a momentálne je piatačkou na VŠMU. Už od 2. ročníka hosťovala v SND a Divadle Aréna. V Divadle Andreja Bagara (DAB) mala hereckú premiéru v inscenácii Zlatý drak, po Roxane ju čaká ďalšia rola v hre a Druh: žena.

Premiéra v Zlatom drakovi

Keďže je Jana Kovalčíková ešte študentkou, v DAB funguje na opčnú zmluvu. Do Nitry sa dostala cez konkurz. „Som veľmi rada, že ma zobrali. Z nitrianskeho divadla som nadšená, bola to dobrá voľba – má dobrú povesť, je tu výborný kolektív a navyše je blízko Bratislavy,“ teší sa mladá herečka. „Kolegov Šalachu, Viskupa, Ďuriša a Poláčika poznám ešte zo školy, niektorých ďalších z Bratislavy, kam chodia hrávať.“

Ako sme už spomínali, Jankiným prvým predstavením v DAB bol Zlatý drak, ktorý mal premiéru vlani v novembri. Hrá v ňom – rovnako ako všetci herci – viacej postáv. „Moje pocity? Úplne super. Zo skúškového obdobia aj z inscenácie. Sme v nej generačne veľmi blízki herci, dobre si rozumieme. Tiež som rada, že Zlatý drak bol komornejšie štúdiové predstavenie, nie hneď veľký titul na veľkej sále,“ hovorí herečka.

„A či som mala pri nitrianskej premiére trému? Ale hej. Dokonca boli vtedy dve premiéry za sebou - v piatok aj sobotu. Ale skôr to bol taký pocit veľkej zodpovednosti. S tunajším režisérom i hercami som robila prvýkrát a nechcela som ich sklamať. Nové bolo pre mňa aj nitrianske obecenstvo, aj keď musím povedať, že nie celkom. V Nitre som účinkovala už v prvej polovici roka 2014 so školským predstavením Zachráň si svojho Afričana.“

Janka hovorí, že čím je staršia, tým sa v nej pocit zodpovednosti hlási ešte nástojčivejšie. Pred každým predstavením v sebe cíti vnútorné pnutie. „Zlatý drak je navyše náročný po logistickej stránke – zapamätať si všetky zmeny, prevleky, nástupy... Celú hodinu a 45 minút, čo hra trvá, je človek v strehu a napätí.“

S divákom na jednej vlne

V Nitre aj Bratislave dostáva Janka príležitosti stvárniť rôznorodé postavy. V SND hrá v komédiách Pán Mimo a Veľa kriku pre nič, v Bratoch Karamazovcoch aj vo fantazijnej rozprávke Ako sa Lomidrevo stal kráľom. V Divadle Aréna ju možno vidieť v Zabijakovi Joeovi. V DAB V Zlatom drakovi stvárňuje ženu aj muža, Roxana v Cyranovi z Bergeracu je zas veľmi výrazná hrdinka romantického historického príbehu, v hre Druh: žena ju čaká komediálna rola.

„Je to v podstate jedno, aké postavy hrám. Jedna sa mi vydarí viac, iná menej. Dôležitý je súzvuk s hercami i režisérom,“ myslí si Janka. „Samozrejme, že sa mi lepšie hrajú komediálne roly, lebo ľudia reagujú hneď. Pri tragickým úlohách herec nevie vždy „odčítať“, či je s divákom na spoločnej vlne.“

Vo svojom školskom Divadle LAB naštudovala herečka inscenácie Amazónia a Zmrzlina. Tento rok VŠMU končí. „Mojím absolventským predstavením bude niektorá z nitrianskych inscenácií. Mrzí ma, že je moje vysokoškolské štúdium vo finále. Mám veľmi rada kolektív mojich spolužiakov a bude mi ľúto, že už s nimi nebudem v oficiálnom skúšobnom procese.“

Divadlo je proces

Televíznym divákom je Jankina tvár povedomá z Paneláku, kde druhý rok hrá postavu Romany. Do seriálu sa dostala cez konkurz - oslovil ju jeden známy a navrhol jej, či by sa neprišla ukázať Andymu Krausovi.

„Zavolali mi potom, že fajn a že ma berú. Je to výborná skúsenosť, naučila som sa pohybu pred kamerou, autenticite a prirodzenosti. Stretla som tu úžasných ľudí, nakrúcanie ma baví a som rada, že mi vychádzajú v ústrety, keď potrebujem pracovať v divadle,“ konštatuje Kovalčíková. „Na druhej strane, divadlo u mňa bude mať vždy prioritu. Seriál je o finálnom výsledku, divadlo je proces. Javisková reč je celkom iná ako tá v televízii.“

Herečka priznáva, že v začiatkoch mala pred kamerou rešpekt. „Hľadala sa“ sa pred ňou, bála sa, že bude neprirodzená, že zabudne text alebo jej „ujde“ východniarsky prízvuk. „Vďaka skvelým ľuďom pred i za kamerou to zvládam a z nakrúcania nemám stres. Priznám sa však, že sa na seba v televízii nerada pozerám, preto som Panelák videla snáď len raz,“ podotkla Janka, ktorá má už skúsenosti aj spred filmovej kamery, keďže nedávno natáčala s režisérom Ondrejom Šulajom.

V mäse by sa najradšej kúpala

Popri škole, divadle i televízii si herečka rada ukrojí čas aj pre seba a svoje záľuby. Jednou z najväčších je pre ňu varenie. Talent „zdedila“ po mame i starej mame – výborných kuchárkach, sama sa k vareniu dostala ako stredoškoláčka, keď chcela pomôcť pracovne vyťaženej mame – docentke na vysokej škole. „Zameriavam sa na rôzne mäsové jedlá, som milovníčka mäsa, najradšej by som sa v ňom kúpala. Rada varím pre niekoho – pre spolubývajúce, spolužiakov i kamarátov. Mojím najobľúbenejším jedlom je rezeň s majonézovým šalátom,“ prezrádza Janka.

Rada tiež športuje. Kedysi veľa plávala, teraz chodí najmä behať a hrať squash. „Od februára som sa prihlásila aj na hudobný nástroj – učím sa hrať na violončelo. Niežeby som sa chcela stať virtuózkou, ale keď budem vedieť zahrať aspoň tri tóny, budem šťastná. Neviem, kedy sa mi to môže zísť...“