NITRA. Lásku k folklóru a ľudovým tradíciám nasával v rodine už odmala. Mário Pavel z Veľkého Zálužia už ako 9-ročný dostal svoje prvé gajdy. Dnes má 16 rokov, v hre na nich je už skoro hotovým majstrom a jeho snom je nielen učiť hrať na gajdách iných, ale tieto tradičné hudobné nástroje aj vyrábať.
Využije rady majstrov
Na grant nadácie, ktorý by mu sčasti pomohol splnil jeho sen, ho upozornil kamarát. S babkinou pomocou Mário vypracoval projekt Gajdy a ako uchádzač o grant zo sociálne znevýhodnenej rodiny bol úspešný. „Babka mi pomohla aj pri ďalšom grante, o ktorý som sa u ďalšej nadácie uchádzal o príspevok na zakúpenie španielskych gájd, objednali sme ich priamo zo španielskej Galície. Sú iné ako slovenské. Majú väčší rozsah, zahráte na nich oktávu aj pol,“ vysvetľuje Mário.
Cieľom jeho projektu je vytvorenie malej dielne na výrobu gájd a píšťaliek. Z peňazí z grantu zriadi malú dielničku so všetkým, čo je k výrobe drevených súčastí týchto nástrojov potrebné. Využije pritom vlastnú zručnosť aj rady majstrov gajdošov.
Úspešný na súťažiach
Hudba Mária uchvátila už ako malého školáka. Začínal hrou na flautu, v 9 rokoch dostal od babky gajdy. Pod vedením Tomáša Blažeka, ktorý okrem iného hrá v zoskupení Musicantica Slovaca, sa na ne začal učiť hrať. Tomáš mal vtedy len 14 rokov a už bol jeho učiteľom. Pavelovcom ho doporučil Bernard Garaj, profesor na UKF a sám gajdoš z rodiny, v ktorej malo gajdošstvo hlboké korene.
„Neskôr sa Mário stal členom Spojených hukov, v ktorých mladých gajdošov z celého Slovenska vedie Juraj Dufek z Bojníc. Absolvoval s nimi workshopy, sústredenia aj vystúpenia – nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku, Nemecku, Chorvátsku či Španielsku,“ hovorí Máriova mama Monika Pavelová, ktorá je na syna hrdá. Teší ju, že aj staršia dcéra má záujem o tento hudobný nástroj.
„Za všetko, čo Mário dnes s gajdami dokáže, vďačí svojim učiteľom, starým majstrom gajdošom, ale aj svojej usilovnosti, vytrvalosti a láske k folklóru,“ pokračuje pani Monika. „Jeho veľkým vzorom je legendárny slovenský gajdoš Jozef Antalík, ktorý žil a pôsobil vo Veľkom Záluží. Syn pozná len z nahrávok, snaží sa priblížiť k jeho virtuóznej interpretácii hry a podľa odborníkov mu to ide dobre. Dôkazom sú aj jeho úspechy na medzinárodných gajdošských súťažiach v Oravskej Polhore – obsadil na nich trikrát prvé miesto a raz tretie. V dvoch celonárodných súťažiach mladých inštrumentalistov organizovaných Národným osvetovým centrom skončil v bronzovom a zlatom pásme.“
Chce vyrábať gajdy
Vlani bol Mário na workshope Juraja Dufeka, kde si vyrobil jednu z drevených súčastí gájd – gajdicu. „To je mojím snom aj do budúcnosti - vyrábať gajdy a rôzne píšťalky a učiť ľudí hrať na gajdy. Chcel by som robiť najmä 3- či 4-hlasné gajdy z okolia Nitry,“ vraví študent Cirkevnej školy úžitkového výtvarníctva sv. Lukáša v Topoľčanoch. Vlani absolvoval mimoškolskú prax u mojmírovského multiinštrumentalistu Roberta Žilíka, tento rok by chcel praxovať u reštaurátorky na Bojnickom zámku.
„Gajdy, to je niečo iné ako gitara či husle. Zvláštne vyzerajú, aj spôsob hry na nich je zaujímavý. No, žiaľ, na žiadnej škole na Slovensku ani v Čechách sa táto hra nevyučuje, neexistuje metodika výučby tak ako napríklad v Španielsku,“ ľutuje Mário.
Mário je talent už odmala. FOTKY: LADISLAV JANÍČEK
