NITRA. Nikolka a Pavlínka si musia do škôlky nosiť desiatu, obed aj olovrant. Bežná strava im robí problémy, majú celiakiu. Rovnako sú na tom v Nitre desiatky ďalších škôlkarov a školákov.
Rodičia niektorých sa spojili a oslovili radnicu. Chcú, aby zabezpečila školské obedy pre celiatikov. V mnohých mestách je to samozrejmé.
Primátor Jozef Dvonč prisľúbil, že dá preveriť možnosti a kapacity v mestskej reštaurácii Olympia na Chrenovej. Obedy pre celiatikov by sa odtiaľ mohli dovážať školákom a škôlkarom na Topoľovú a Beethovenovu.
Celiakia je autoimunitné ochorenie. Podľa portálu celi.sk sa vyskytuje asi u jednej zo 100 osôb, diagnostikovaných je pravdepodobne len päť percent prípadov. Pacienti musia zo stravy vylúčiť obilniny, najmä pšenicu, jačmeň a raž. Obsahujú lepok, ktorý telo nedokáže spracovať. Vytvára protilátky, ktoré poškodzujú sliznicu tenkého čreva.
Liekom je jedlo
Nikolka Mošaťová (5) ešte nemala štyri roky, keď sa začala sťažovať na bolesti bruška. „Trvalo to vždy len asi desať sekúnd. Iné príznaky nemala, jedine určité nechutenstvo do jedla, ktoré sa ťahalo už od narodenia,“ spomína mama Zuzana.
Zhodou okolností v čase, keď sa jej narodilo druhé dieťa, sa začali bolesti bruška u Nikolky opakovať častejšie. „Každý to spájal s tým, že malá na seba upozorňuje,“ hovorí mama, ktorá nakoniec zobrala dcérku na gastroenterológiu.
Lekárka ju vraj vysmiala, no výsledky testov odhalili v krvi protilátku typickú pre celiatikov. „Zostala som strašne zaskočená, v šoku,“ priznáva Zuzana.
Časom sa s diagnózou zmierila: „Keď sú celiatici na diéte, nie sú chorí. Ich liekom je strava. Črievko má tendenciu sa rokmi úplne zregenerovať.“
Nikolka Mošaťová s mamou Zuzanou. Foto: archív Z. M.
Testujú aj príbuzných
Pavlínka Turbová (5) začala mať problémy ako trojročná, keď nastúpila do škôlky.
„Mala bolesti bruška, ako aj ostatné deti. Postupne nám ale začala chorľavieť, už jej lekárka ani nechcela dávať antibiotiká a poslala nás k imunológovi. Ten zistil, že má protilátky typické pre celiakiu,“ hovorí mama Zuzana.
Kým Pavlínke diagnostikovali ochorenie, doslova chradla: „Prišla domov zo škôlky a len by spinkala, nechcela jesť. Vôbec nám neprospievala, bola úplne maličká.“
Prekvapenie prišlo, keď lekári rovnaké ochorenie potvrdili aj u Pavlínkinho brata Marka (19). Nikdy nemal príznaky celiakie, teraz je už rok na diéte.
„Keď niekomu zistia celiakiu, robia sa testy aj ostatným v rodine,“ vysvetľuje otec Ladislav Turba.
Vyšetrenie je nutné
Aby chorobu uznali zdravotné poisťovne, musia pacienti podstúpiť gastroskopické vyšetrenie žalúdka.
„Deti dostanú injekciu, nič si nepamätajú, ale v tej chvíli to prežívajú zle, bránia sa. Nikolka mala poranenú peru,“ hovorí Zuzana Mošaťová.
Niektorí rodičia sa vyšetrenia boja, radšej sa vzdajú príspevku z poisťovne. „Tak ako má niekto nárok na lieky, my máme nárok každý mesiac na bezlepkové produkty, ako je múka, chlieb či cestoviny. Objednávame si ich na recept v lekárňach,“ dodáva Zuzana.
Zákusky bez lepku
Mošaťovci aj Turbovci doma varia a pečú väčšinou bez lepku. Hlavným dôvodom je, aby sa nekontaminovala strava pre deti.
„Keď si manžel niečo pripravuje z klasického pečiva, musíme dezinfikovať kuchyňu,“ poznamená Zuzana Turbová. V oboch rodinách obaľujú rezne v bezlepkovej múke, pečú z nej aj zákusky, ktoré sú vraj výborné.
„Urobiť ale kysnuté cesto, to je hrôza!“ zhodujú sa obe Zuzany.
U Turbovcov mesačne minú aj pätnásť kíl múky bez lepku. „Manželka pečie pravidelne chleba pre dcéru, ale synovi nechutí, má ho radšej z lekárne,“ prezradil Ladislav.
Bezlepkové potraviny dostať kúpiť aj v klasických potravinách. Nikolka a Pavlínka už vedia, čo môžu dať do košíka.
„Na niektorých sladkostiach je napísané, že môžu obsahovať stopy lepku, ale to už nemôžeme tak strašne prežívať, lebo by to bolo na zbláznenie,“ zhodli sa rodičia.
Radnica preveruje možnosti
Zuzana Mošaťová vie minimálne o tridsiatke detí v Nitre, ktoré majú celiakiu. Ich rodinám by uľahčilo život, keby mali školské obedy.
Ako sme už spomenuli, podľa primátora by ich mohli variť v Olympii a odtiaľ dovážať do zariadení školského stravovania pri ZŠ Beethovenova a ZŠ Topoľová.
„Keď budú rodičia celiatikov vedieť, na ktorej škole sú takéto obedy, dajú tam svoje dieťa,“ myslí si Zuzana Mošaťová.
„Momentálne sa preverujú možnosti a kapacity v Olympii aj v školách, kde by sa mala strava dovážať. Reálny termín by mohol byť začiatok školského roka 2015/2016,“ povedala Mária Orságová, vedúca odboru školstva na radnici.
Podľa zákona treba zabezpečiť stavebne oddelený priestor (z dôvodu možnej krížovej kontaminácie), samostatné spotrebiče a riady. „Na dovybavenie kuchýň v ZŠ a MŠ Beethovenova a Topoľová treba 10 060 eur,“ vyčíslila Orságová.
V sume sú započítané termosové prepravné nádoby, ohrevné pulty, príbory, taniere, poháre, misky, naberačky a utierky. Informácie o potrebých investíciách v Olympii zatiaľ nie sú k dispozícii.
Diétnu stravu školákom nevaria
Mestské školské jedálne v Nitre v súčasnosti neposkytujú obedy pre škôlkarov a školákov so špeciálnymi stravovacími potrebami. Mesto síce určilo na prípravu diétnej stravy dve zariadenia školského stravovania - pri ZŠ Beethovenova a pri ZŠ Topoľová - no „nebol naplnený minimálny počet stravníkov“.
„Základnou podmienkou pre začatie prípravy diétnej stravy je minimálne desať stravníkov pre každý druh diéty (šetriaca, bezgluténová a diabetická),“ povedala Mária Orságová z radnice.
Dodala, že deti a žiaci, ktorí sú odkázaní na diétu, si môžu nosiť diétne jedlo do všetkých školských jedální na ohriatie.
