„Cítil som obrovskú únavu, akoby na mňa čosi liezlo, myslel som, že chrípka,“ začal Róbert s opisovaním patálií, ktoré ho z ničoho-nič prepadli pred desiatimi-dvanástimi dňami. „Bolo mi stále horšie, zrazu som sa od pol pása dole nedokázal hýbať, do nemocnice v Galante ma už viezla sanitka,“ hovorí 23-ročný útočník. Futbalista, ktorého zdobí ohromný fyzický fond, zostal odrazu odkázaný na pomoc najbližších. „Lekári hovoria, že v mojom prípade možno hovoriť doslova o šťastí v nešťastí. Chrípkový vírus zmutoval, telo sa bránilo, vyprodukovalo množstvo protilátok, ktoré napadli miechu, vraj ide o jeden prípad na stotisíc. Sám neviem, čo si myslieť,“ ukladá si Robo myšlienky v hlave.
Je mu jasné, že na jar môže na futbal zabudnúť. Čierne chmáry zaháňajú najbližší, priatelia aj kamaráti. „Povzbudenia, ktorých sa mi dostáva od môjho okolia, mi veľmi pomáhajú, aj takto čerpám silu, ktorú tak veľmi potrebujem,“ poďakuje za zdroj energie, ktorá mu vlieva nádej. „Času mám teraz na rozdávanie, veľa som rozmýšľal, v takýchto situáciách si človek uvedomí skutočné hodnoty. Myslím ale pozitívne, určite sa nevzdám, mám pred sebou náročné týždne aj mesiace, ja ale verím, že všetko sa na dobré obráti,“ odkazuje Robino dobrú správu všetkým svojim fanúšikom. Nešťastní sú aj jeho zverenci zo seredskej prípravky, desaťročným šarvancom tréner veľmi chýba.
