Cyrano je večný model muža – hrdinu

NITRA. Na javisko Divadla Andreja Bagara sa dostala adaptácia slávnej veršovanej komédie francúzskeho novoromantizmu, ktorá divákov po celom svete teší už od roku 1897. Hru po prvý raz uviedli na javisku Divadla Porte-Saint-Martin v Paríži.

Cyrano z Bergeracu sa stal synonymom cti, odvahy, mužnosti, ušľachtilosti ducha a rytierskosti. Premiéru rovnomenného predstavenia si diváci v DAB pozreli piatok vo Veľkej sále.

Cyrano ako tragikomická osobnosť

Autorom jednej z najslávnejších hier všetkých čias – veršovanej drámy v piatich dejstvách, ktorá je takmer celá napísaná v dvanásťslabičných alexandrínoch, je Edmond Rostand, Bol inšpirovaný príbehom a tvorbou iného francúzskeho autora – šľachtica Savinien Cyrano de Bergerac, vlastným menom Hector Savinien de Cyrano. Rostand hru písal v rokoch 1896–97 a počas tvorby spolupracoval so slávnym francúzskym hercom Coquelinom starším – ústrednú rolu ušil jemu na mieru.

Hlavnými postavami hry sú Cyrano z Bergeracu a zaľúbený pár Roxana a rytier Kristián. Hudobne a literárne nadaný Cyrano je odvážny a schopný šermiar, má len jednu chybu - dlhý nos. Tento telesný znak dotvára jeho povahu a robí z neho výraznú, až tragikomickú osobnosť. Rostandovi sa podarilo v postave Cyrana vytvoriť večný model muža – hrdinu, nádherného človeka s chybičkou krásy.

Cyrano na objednávku Kristiána píše Roxane zaľúbené listy a pritom sa sám do nej zamiluje. Kristián ani netuší, čo tým vlastne spôsobí. Cyrano dlhé roky píše a aj recituje potme pod Roxaniným balkónom vlastné verše plné lásky. Rytieri Roxane nikdy neprezradia, kto ich skutočne napísal, ani vtedy, keď Kristián zomrie v bitke pri Arrase. Roxana ho miluje aj po jeho smrti, najmä vďaka ideálnej predstave, ktorú si o ňom vytvorila podľa jeho zaľúbených listov. Svoje autorstvo a lásku priznáva Cyrano až tesne pred svojou smrťou, keď sa oňho Roxana stará v kláštore.

Mladé herecké obsadenie

Podľa režiséra hry Lukáša Brutovského má nitrianska inscenácia Cyrano z Bergeracu v slovenskom divadelnom kontexte jednu zvláštnosť – má relatívne mladé obsadenie hlavných predstaviteľov. Cyrana hrá Marián Viskup, Roxanu Jana Kovalčíková, Kristiána Roman Poláčik.

„V podstate je to také mladé jednogeneračné obsadenie, ktoré nie je zvykom. Minimálne úlohu Cyrana vždy hrávali mierne starší herci,“ konštatuje Lukáš Brutovský. „Autor Rostand sa pri písaní hry inšpiroval skutočným básnikom a filozofom. Ten zomrel, keď mal len 36 rokov. Z tohto pohľadu môže byť zvláštna generačnosť obsadenia inscenácie zaujímavou devízou.“

Nenaplnená láska, česť a morálka

Predstavenie môže podľa slov režiséra osloviť relatívne široké spektrum divákov, pretože ide o známy titul a nesmierne silný, miestami až melodramatický príbeh o nenaplnenej láske, veľkých ideáloch, cti, morálke a nekompromisnom spôsobne života, ktorý zastupuje Cyrano. „Sú to všetko veci, ktoré vedia v človeku neustále rezonovať, napriek tomu, že sa s nimi dnes už nemôže stretnúť v takej forme, v akej ich táto hra predstavuje,“ hovorí Brutovský.

Text obsahuje pátos, ktorý je nevyhnutný preto, aby štruktúra hry držala. Pátos má podľa režiséra pri správnom prístupe istý stupeň vnútornej pravdivosti. „Dokáže prechádzať od jazykovej exhibície až k intímnym výpovediam, k pátosu nie sentimentálnemu, ale k skutočnému vnútornému pátosu. Síce je nezlučiteľný s našou súčasnosťou, ale o tom napokon tá inscenácia aj trochu je – o ideáli, ktorý naráža na realitu. Toto sa tejto hre nedá zobrať a ani sme to nechceli, pretože ona sa na žiadnu realitu netvári,“ pokračuje Brutovský.

„Hru sme však museli prispôsobiť tomu, že nerobíme až také veľké „plátno“, s akým Rostand počítal, keď ju písal. Vtedy sa rátalo niekedy až so sto účinkujúcimi pre masové komparzné scény. My sme hru obmedzili na hlavnú dejovú líniu bez toho, aby sme čokoľvek zásadné vynechali.“

Skvelé herecké výkony dopĺňa výpravná scénografia a krásne kostýmy. FOTKY: DALIBOR KRUPKA