Vodohospodári majú pred sebou ešte 3,7 kilometra.
TRSTICE. Práce na hrádzi, ktorá má zabrániť vyliatiu rieky Čierna voda do Trstíc, Kráľovho Brodu a Dolného Chotáru, od februára pokračujú. Slovenský vodohospodársky podnik už z hrádze dlhej 11,6 kilometra postavil dve tretiny.
Ide práve o tie úseky, na ktorých boli počas druhej povodne v roku 2006 najväčšie problémy. Vtedy sa preliatiu a deštrukcii hrádze zabránilo len položením 200-tisíc kusov vriec s pieskom.
Zátarasy vtedy kládli obyvatelia Trstíc, dobrovoľníci z okolia, hasiči aj armáda. Ak by vtedy voda zaplavila obec, podľa starostu Trstíc Františka Juhosa by bolo všetko v priemere 60 centimetrov pod vodou.
„Hrádza je teraz o 105 cm vyššia ako bola. Každý mesiac ju idem pozrieť a odmeriam, koľko už urobili, pretože každý meter pre mňa znamená mínus štyri vrecia,“ povedal starosta.
Zeminu dovážajú až zo vzdialenosti 40 km
Práce na rozširovaní a zvyšovaní pravostrannej hrádze sa začali v apríli 2010, predchádzali im terénne úpravy. Tie začali o štyri roky skôr. V rámci nich vznikol 4 metre široký a 9 kilometrov dlhý pás z hlín, geotextílie a štrku.
„V rámci ochranného pásma hrádze slúži ako prístupová komunikácia počas nasadenia ľudí a techniky pri zabezpečovacích a záchranných prácach počas povodne,“ povedal hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Ľuboš Krno.
Náklady na túto prístupovú komunikáciu vyšli podľa jeho slov na zhruba milión eur. Celkové náklady na hrádzu sa odhadujú na takmer osem miliónov eur.
„Termín dokončenia závisí od finančnej situácie nášho podniku, pretože výstavbu financujeme len z vlastných zdrojov. Pri zachovaní doterajšieho trendu, keď je od roku 2011 každoročne na výstavbu prideľovaných zo zdrojov podniku približne milión eur, je predpoklad ukončiť celú rekonštrukciu hrádze v roku 2017,“ povedal Krno.
Situáciu podľa neho dosť komplikuje pomerne veľká vzdialenosť na dovoz zeminy vhodnej na výstavbu hrádze. V blízkosti sa takáto zemina nenachádza, dovážajú ju až zo vzdialenosti 40 kilometrov.
„No a keďže na zvýšenie hrádze je potrebných asi 200-tisíc m3 zeminy, tak to predlžuje čas výstavby i finančné náklady,“ podotkol hovorca.
Ďalším dôležitým faktorom, ktorý spomaľuje výstavbu, je podľa jeho slov vlhkosť zeminy. Do hrádze sa môže totiž zabudovávať len zemina pri optimálnej vlhkosti, takže v daždivých dňoch je sypanie hrádze prerušené a v lete pri dlhotrvajúcich suchách treba zase zeminu, ktorá je zhutňovaná po vrstvách, kropiť vodou.
Ochránia aj časť ľavej strany
Vodohospodári v súčasnosti pokračujú v rozpracovanom úseku od zaústenia Čiernej vody v smere proti jej prúdu v katastrálnom území obce Dolný Chotár. V tejto časti musia dokončiť ešte 2,3 kilometra.
„Potom, asi v druhom polroku 2016, sa prejde na úsek v km 10,200- 11,587, čo je 1 387 metrov hrádze v katastrálnom území Kráľov Brod. Na týchto miestach je však výška hrádze nad okolitým terénom nižšia a tak budú na zvýšenie hrádze potrebné aj menšie kubatúry násypov. Dobudovaním tohto úseku bude potom celá pravostranná ochranná hrádza Čiernej vody zvýšená a rozšírená,“ povedal hovorca.
Ochranu podľa neho ale potrebuje aj ľavostranná časť obce, hrádzu preto v dĺžke takmer 800 metrov predĺžia aj v miestnej časti Kráľov Brod – Zákruta. „Práce na tejto akcii sa už začali dovozom zeminy na medziskládku.“
