O jeho práci, klube a plánoch sme sa rozprávali s Igorom Demom pred prvým domácim súťažným zápasom Nitry s trnavskými juniormi.
Ste odchovancom Nitry a do klubu ste sa na záver kariéry vrátili. Najskôr ste pôsobili ako hráč, neskôr vedúci mužstva, teraz ste zároveň športovým riaditeľom. Ako vnímate tento posun?
– Nevnímam to, že by sa z môjho pohľadu niečo rapídne zmenilo. Stále som aj vedúcim mužstva a niektorým veciam v rámci funkcie športového riaditeľa som sa s Jožom Petránim venoval už za éry Pavla Hapala. Nie je to síce pre mňa nič nové, je to však väčšia zodpovednosť. Neberiem to ale z kariérneho pohľadu. Je to pre mňa jednoducho fakt, bolo to navrhnuté pánmi Štefekom, Dvončom a Valentom. Je to hlavne zodpovednosť a prirovnal by som to k futbalu na západe, že športový riaditeľ má v podstate rovnakú zodpovednosť ako tréner prvého mužstva. Som zodpovedný za príchody a odchody hráčov v danom období. Ciele sú stanovené pred každou sezónou a ak nebudú naplnené v určitom horizonte podľa očakávania predstaviteľov klubu, tak zodpovednosť môže byť vyvodená nielen voči trénerovi, ako je na Slovensku častejšie, ale aj voči športovému riaditeľovi.
Po vypadnutí z Corgoň ligy ste museli byť sklamaný, ale potom ste sa posunuli na novú pozíciu. Bol to pre vás určitý nový impulz pri práci v klube?
– Vypadnutie som s Nitrou zažil v sezóne 1993/94. Na základe toho, že som pravidelne hrával, posunul som sa vtedy o krok ďalej, išiel som do Slovana. Teraz som vypadol ako člen realizačného tímu. Nebolo to príjemné, ale netreba sa tým dlho zaoberať. Realita bola taká, že sme vypadli. V lete nám potom odišlo okolo jedenásť hráčov. Následne prišiel Michal Hipp, ten si vybral svoj realizačný tím, ktorému verí a chce s ním spolupracovať. Jasne deklaroval, že máme ambíciu pracovať s vlastnými odchovancami. To bol akýsi nový impulz. Dostali šancu, niektorí sa chytili, niektorí nie. A tí, čo boli nespokojní, hrávajú opäť v nižších súťažiach. Máme za sebou jeseň v nových pomeroch. Ciele by mali byť vždy tie najvyššie, ale s úplne novým kádrom sa nedajú robiť zázraky. Samozrejme, radi by sme postúpili, ale z reálneho hľadiska, či sa na to pozrú médiá alebo fanúšikovia, návrat po roku je veľmi ťažký. Ani po jeseni zbrane neskladáme, pokúsime sa z prvých štyroch zápasov uhrať čo najviac bodov a po rozdelení uvidíme, ako to bude odstupňované.
Máte na starosti uzatváranie zmlúv s hráčmi. Aké ďalšie úlohy vám prináležia ako športovému riaditeľovi?
– Veci okolo prestupov hráčov neriešim iba ja. Spolupracujem s Jožom Petránim, ktorý je v tom úplne zabehnutý. Jeho profesionalita v tomto smere je na vysokej úrovni a čo sa týka papierových záležitostí, je to chlap na správnom mieste. Spolu konzultujeme veci a čo treba, riešime. Samozrejme, aj na základe diskusií s vedením klubu. Týka sa to aj uzatvárania zmlúv s dorastencami a administratívne veci okolo chodu klubu. Samozrejme, v mimosúťažnom období dohadujem prípravné zápasy, prípadne predzápasové sústredenia. Okrem toho, stále som aj vedúci mužstva a som tak Michalovi Hippovi k dispozícii, takže keď ma potrebuje, zúčastňujem sa aj konkrétneho tréningu.
Pôsobili ste dlho v zahraničí. Slovenský futbal sa od nemeckého či holandského určite má čo učiť. Dá sa preniesť do našich pomerov niečo z toho, čo ste zažili vonku, hoci to už bolo dávnejšie?
– Vedenie sa môže snažiť niečo urobiť, tréner môže hráčom vštepovať určitú filozofiu, ale v prvom rade musí sám hráč prísť na to, čo futbal obnáša. V každom mužstve sa vždy nájdu nespokojní hráči, záleží však na tom konkrétnom futbalistovi, ako sa k tomu postaví. Hráči majú tendenciu niekedy viac plakať preto, že nehrajú, ako by radšej spravili niečo pre to, aby sa to zmenilo. Často ma to vytáča do krajnosti. Počas môjho fungovania v zahraničí som zažil tieto situácie a keby som rezignoval kvôli tomu, že prišli nejakí noví futbalisti a nepracoval na sebe, po roku by som sa vrátil domov. Každý futbalista preto musí začať sám od seba a mať to v hlave v poriadku.
V kádri je väčšina odchovancov Nitry. Máte vo vedení pripravenú určitú stratégiu tvorby kádra z dlhodobého hľadiska, ktorá by mala pomôcť k návratu do najvyššej súťaže? Môžete niečo z nej prezradiť?
– Veľkú väčšinu súčasného kádra tvoria domáci hráči, teraz prišiel iba Rakovan a Petráš. V lete bude možno situácia opäť iná, ale teraz máme v aktuálnom stave súťaž nejako rozbehnutú, uvidíme, ako nakoniec dopadne. Ak sa nám nepodarí postúpiť v tejto sezóne, v tej nasledujúcej už bude postup povinnosťou. To sú aktuálne otázky, ktoré riešime a ďalšie prídu s novou sezónou, nech už táto dopadne akokoľvek.
Snahou klubu je určite zazmluvniť talentovaných dorastencov. Nie všetci však s podmienkami súhlasia, radia im rôzni agenti a vozia ich po skúškach. Ako vidíte túto situáciu?
– Moja náplň práce sa týka hlavne dospelých hráčov, s tým, že Michal Hipp si za koordinátora mládeže vybral Tomáša Seka. Práve on tieto veci zastrešuje, na základe jeho informácií a informácií z celej dorasteneckej sekcie trénerov a na základe ich návrhov sa potom riešia tieto zmluvy so zákonnými zástupcami, rodičmi. Keď tí hráči majú už teraz svojich agentov, riešime to aj s nimi. Osobne si myslím, že v rámci Česka a Slovenska sa každý dohovorí. Nechcem však vyslovene tvrdiť, že mať agenta v takomto veku je úplne zbytočné, pretože každý agent má svoje zázemie a kluby, kam môže hráča ponúknuť. Chodiť však na skúšky a byť ponúkaný ako tovar hráča devalvuje, a tak ho potom aj berú.
Mali ste snahu získať okrem Petráša a Rakovana ešte iné posily do jarnej časti?
– Tieto dve pozície, na ktoré prišli Petráš s Rakovanom, boli pre nás prioritou. Nevyskytli sa žiadne nejaké ďalšie mená, iné v pláne nebolo. Udiať sa však ešte stále môže hocičo.
Aké sú vaše želania do jarných bojov?
– Myslím si, že chalani mali počas prípravy podmienky na trénovanie a zázemie všeobecne na veľmi dobrej úrovni. Nitra tým vždy bola a bude známa. Mali všetko, čo potrebovali. Aktuálne chceme čo najlepšie dohrať štyri kolá základnej časti, aby sme sa dostali do prvej šestky. Ak to potom bude ešte reálne, pretože to vyzerá tak, že tam bude veľký odstup od Michaloviec a Skalice, pokúsime sa postúpiť. Šanca tu stále ešte je, netreba skladať zbrane. Všetko však musia pochopiť aj hráči.
