TEŠEDÍKOVO. Za smrť 8-ročného chlapca, ktorého pred štyrmi rokmi na cintoríne v Tešedíkove privalil náhrobný kameň, nenesú podľa sudcu zodpovednosť kamenári. Práve ich vinila Tamáskova matka Monika Lelovicsová z tragédie a na oboch podala žalobu o ochranu osobnosti a žiadala finančnú náhradu 120-tisíc eur. Okresný súd v Galante žalobu minulý týždeň zamietol. Prípad skončí na kraji, matka sa odvolá.
Miesto prístupné verejnosti
„Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že pomník, ktorý bol vyhotovovaný žalovanými, bol postavený v roku 1997, tragédia sa udiala v roku 2011. Medzi tým uplynulo 14 rokov a treba uviesť, že všetky zákonné lehoty, čo sa týka zodpovednosti za vady, uplynuli,“ konštatoval sudca.
V rozsudku sa opieral aj o znalecký posudok znaleckého ústavu z Bratislavy – Technický a skúšobný ústav stavebný, z ktorého vyplynulo, že kamenári neporušili platné normy, keďže náhrobný kameň vyhotovili postupom, ktorý zodpovedá bežným kamenárskym zvyklostiam.
Tento znalecký ústav, okrem iného, takmer s istotou vylúčil, že by dodatočné gravírovanie na náhrobný kameň znížilo stabilitu kameňa.
Niektoré údaje ešte pred tragédiou vytesával synovec kamenára Štefana Nagya Ervín. Tvrdil, že gravíroval priamo na mieste. Prvý znalecký posudok od znalca Igora Kľačka to však spochybňuje.
Píše sa v ňom, že „pri miestnej obhliadke konštrukcie majitelia susedných hrobov znalcovi oznámili, že tesne pred spadnutím náhrobného kameňa bol predmetný náhrobný kameň osadený na svoje miesto po dopísaní niektorých údajov.“
„Nazdávame sa, že v rozpore s tvrdeniami žalovaných nebol kameň upravovaný na cintoríne, ale ho odniesli do dielne,“ povedal právnik Martin Toman. Požiadal súd o možnosť ďalšieho znaleckého posudku, ktorým by sa posúdilo, pod akým uhlom boli vytesávané písmená. Zistila by sa tým metóda gravírovania – dlátom alebo frézovaním.
Súd návrh na ďalšie dokazovanie ale zamietol, požiadavku považoval za nadbytočnú vzhľadom na už dva existujúce znalecké posudky aj za nehospodárnu, napriek tomu, že náklady na znalca sa zaviazala znášať strana Moniky Lelovicsovej.
„Musíme si uvedomiť, že pomník sa nachádzal na mieste prístupnom verejnosti. Sú tu aj ďalšie vplyvy, ktoré mohli spôsobiť, že náhrobný kameň spadol. Okrem osôb, ktoré to mohli spôsobiť, je to najmä počasie,“ dodal sudca.
FOTO:(LAZ)
Podľa súdu zodpovedná aj babka
Sudca v rozsudku poukázal aj na povinnosť vlastníka náhrobného kameňa starať sa oň a niesť zodpovednosť za jeho funkčnosť, respektíve bezpečnosť. Ako príklad uviedol škridlu, ktorá po páde zo strechy niekomu ublíži.
„Ani v tomto prípade nezodpovedá ten, ktorý pred x rokmi dával tú škridlu na dom, ale zodpovedá vlastník domu, ktorý má predmet svojho vlastníctva udržiavať v takom stave, aby nespôsobil inému ujmu,“ skonštatoval sudca.
Podľa neho sa zodpovednosť týkala aj Priszky Lelovicsovej, Tamáskovej babky, ktorá „mala náležitým spôsobom dohliadať na to, kde sa jej maloletý vnuk zdržuje.“
Práve u nej bol chlapček vtedy na prázdninách, v osudný deň, 16. júla 2011, išli spolu na cintorín poliať kvety. Keď ho privalil náhrobný kameň, bol ešte pri vedomí, dokonca jej pomáhal dostať sa spod pomníka. Keďže sa jej zdal bledý, poumývala mu tvár. Krátko na to odpadol.
Prvú pomoc mu poskytla lekárka, ktorá sa vtedy na cintoríne nachádzala. Do príchodu sanitky, ktorú zavolala, sa jej podarilo chlapca oživiť, potom však znovu odpadol. Tamásko zomrel na mieste na krvácanie do brušnej dutiny.
