ČILIŽSKÁ RADVAŃ. Mokrade pri Čiližskej Radvani by bez pomoci ochranárov postupne zanikli. Vyhynul by aj hraboš severský panónsky, ktorý prežil už dobu ľadovú.
Toto zviera je možné v súčasnosti nájsť len u nás, v Maďarsku a Rakúsku, nikde inde na svete už nežije. Jednou zo 16 lokalít na Slovensku, kde je jeho populácia najväčšia, je práve Čiližská Radvaň.
Hraboš si hniezda stavia na bultoch
Pozemky v okolí Čiližskej Radvane, na ktorých sú mokrade, patria do územia európskeho významu. Za bývalého režimu boli na nich dokonca pokusy pestovať ryžu potom, čo sa ukázalo, že v podmáčanom teréne sa obilniny neujmú.
Aby z pôdy niečo vzišlo, Podunajsko začali v minulom storočí vysušovať. Takmer paušálnemu zániku mokradí „dopomohla“ najmä sieť odvodňovacích kanálov.
Mokraď s trstinovými porastmi. FOTO: ARCHÍV BROZ
Aby poľnohospodári nezaorali všetky pozemky, Bratislavské regionálne ochranárske združenie v rámci projektu LIFE niektoré z nich odkúpilo. Dvadsať hektárov ornej pôdy ešte v roku 2013 zmenili ochranári nanovo na mokraď tak, že na nej vysiali trávu spolu s rôznymi druhmi, ktoré v mokradi prežijú.
Na neďalekom kanáli postavili v spolupráci s Výskumným ústavom vodného hospodárstva aj hradidlo, ktorého úlohou je zadržiavať vodu.
„Keby sme nezačali robiť aktivity aj na obnovu vodného režimu, časom by mokraď mohla úplne vyschnúť. U nás je mokradí veľmi málo, sú jedným z najohrozenejších ekosystémov vôbec, takže ich treba chrániť,“ povedala projektová manažérka Katarína Tuhárska.
Záchranou mokradí vytvárajú podľa nej priaznivejšie podmienky pre chránené živočíchy ako žaby, vážky, hmyz a vtáky, ale najmä pre ohrozeného hraboša severského panónskeho. Tomu pre život vyhovujú iba mokrade.
Na rozdiel od svojho menovca, ktorý robí vrásky hlavne poľnohospodárom, si tento vzácny druh nestavia nory v zemi, ale hniezda na takzvaných bultoch. Sú to ostrice rastliny podobné tráve, ktoré rastú v kopcovitých trsoch.
Ostricové bulty.
„Spolupracujeme aj s prírodovedcami z fakulty UK, ktorí robia výskum hraboša. Monitoringom zistili, v ktorých lokalitách sa ešte nachádza, a my sa práve v tomto prostredí snažíme rozširovať plochu mokradí, aby sa jeho populácia zväčšovala,“ povedala ochranárka.
O pozemky, ktoré vykupujú, sa musia podľa jej slov pravidelne aj starať. Dvakrát ročne ich kosia v pásoch širokých zhruba 2 až 5 metrov, pričom časť vegetácie ponechávajú ako úkryt pre chránené zvieratá.
Kosia aj trstinu, ktorá by inak mokraď zazemnila. V minulosti ju kosili samotní obyvatelia, ktorí ju využívali ako strešný materiál.
Kosenie trstiny. FOTO: ARCHÍV BROZ
Zachránia aj blatniaka tmavého
Ochranári financujú všetky aktivity na záchranu mokradí a hraboša z projektu LIFE, na ktorý z väčšej časti – 75 percent poskytla peniaze Európska komisia, a ministerstvo životného prostredia – 25 percent.
Celkovo ide o tri milióny eur, z rozpočtu čerpajú aj susedné Maďarsko, Rakúsko a dokonca aj Holandsko.
Obnoví sa za ne aj vyše tridsať kilometrov dlhý Čiližský potok, ktorý bol kedysi voľne meandrujúcim ramenom Dunaja. V súčasnosti je z dvoch tretín bez tečúcej vody alebo až úplne vyschnutý. Spôsobujú to dva odvodňovacie kanály.
„Problém majú vyriešiť dve zhybky, ktoré prevedú vodu Čiližského potoka popod kanály,“ podotkla Katarína Tuhárska. Práce by mali začať v apríli, potrvajú najviac mesiac.
Potok je neďaleko pozemkov, na ktorých ochranári obnovujú mokrade. To, že v ňom bude znova tiecť voda, je významné nielen pre ne a hraboša, ale aj pre ohrozený druh rybky, špecifický pre Podujanskú nížinu – blatniaka tmavého.
Čilížsky potok. FOTO: ARCHÍV BROZ
Ochranári. FOTO: (LAZ)
