NITRA. Svoju najnovšiu knihu Milica a knieža predstavila v Nitre rodáčka z Topoľčian Tatiana Macková. Na besede v Martinuse prezradila čo-to zo svojho života i tvorby, v ktorej sa venuje najmä histórii a svojej obľúbenej fantasy.
Bol Frank, Slovan či Kelt?
Vo svojej novinke sa autorka venuje osobe franského kupca Sama. Beletristicky spracovaný príbeh známej osobnosti našej histórie sa pokojne mohol aj stať.
„Vieme, že Samo existoval, ale presne nevieme, kto to bol a odkiaľ prišiel. Jediným zdroj, ktorý o ňom hovorí, je tzv. Fredegarova kronika. Popisuje, že Samo prišiel medzi Vinidov, ako označovali Slovanov v tej dobe, keď sa oni búrili proti Avarom. Fredegar ho opisuje ako franského kupca Sama z kraja senonského. To je všetko, čo o ňom vieme,“ konštatuje spisovateľka.
„Podľa tejto kroniky postupovali aj historici. Samo ako prvý zjednotil Slovanov do určitého územného celku a vládol im. Historici podľa toho, z ktorej krajiny sú, Samovu ríšu situujú raz do Čiech, inokedy na Slovensko. Podľa mňa Samo spojil Slovanov všeobecne, vtedy boli západní a východní Slovania, neboli to Rusi, ani Slovci, ani Česi či Poliaci, jednoducho Slovania.“
To, odkiaľ Samo pochádzal a čím bol predtým, než prišiel za Dunaj, sa nevie. „Historici nevedia zistiť, či bol skutočne Frank, alebo bol Slovan, lebo jeho meno znie tak slovansky. Rovnako ako mohol byť Frank či Slovan, mohol byť aj Kelt. To všetko bolo na ňom pozoruhodné – zisťovať, čo sa zistiť dalo, pričom toho bolo málo. A ten zvyšok obaliť niečím, čo by bolo čitateľsky zaujímavé,“ popisuje spôsob vytvárania príbehu Tatiana Macková. „Jedna z teórií hovorí, že bol naozaj synom franskej panovníckej rodiny. Táto verzia sa mi páčila najviac, tak som sa jej chytila.“
Namiesto Verany Milica
V archívoch autorka nepátrala, hľadala najmä na internete a v knihách. Najviac informácií jej poskytla kniha Postavy veľkomoravskej histórie od Matúša Kučeru. „Hoci Samo do tejto histórie nepatrí, ním spomínaná kniha začína. V nej sú všetky tie výskumy a hypotézy, ktoré sa robili počas stáročí.“
Ako autorka vraví, dozvedela sa, čo predtým nevedela – že aj u Slovanov bolo bežné mnohoženstvo. „Aj naši predkovia sa mali takto dobre. A čím bohatší, tým viac žien mali. Fredegar o Samovi uvádza, že mal dvanásť manželiek,“ vraví Macková.
„Keďže ich mal viac, jedna musela byť prvá. A keďže sa rozhodol zostať medzi Slovanmi, čo bolo pre neho cudzia krajina, pretože sem prišiel s karavánou ako obchodník so zbraňami, tak som si pomyslela, že to mohla byť obrovská láska, ktorá ho prinútila zostať tu. Žiadne mená manželiek nepoznáme, meno Milica pre jednu z nich sme zvolili po dohode s vydavateľkou. Ja som pôvodne vymyslela meno Verana, ale nakoniec som ho dala manželke jedného z kniežat.“
Zbožňuje Pottera a Pána prsteňov
Tatianu Mackovú poznajú najmä milovníci fantasy. Tínedžerom venovala svoju prvotinu – e-knihu Syn lesov. Je pre ňu srdcovkou, napriek tomu, že v nej ako v debute vidí nedostatky. Napísala ju rekordne za dva týždne. „Milujem stromy. Sú to pre mňa bytosti, ktoré nás ochraňujú. Veď bez nich by sme sa zadusili. Takže v tejto knižke som vyjadrila moju lásku k nim,“ vraví autorka.
„A prečo fantasy? Zbožňujem ju. Očarúva ma Pán prsteňov aj Harry Potter, na Harrym vyrastali moji synovia. Nedokážem pochopiť, keď na fantasy niekto povie, že je to nuda. Keď sa nad tým zamyslíte, vlastne každá rozprávka, ktorou kŕmime deti, je fantasy. Sú tam čarodejnice, draky, trpaslíci a iné čarovné bytosti.“
Po Synovi lesov vydala Macková ďalšiu e-knihu Piate prikázanie. Historický príbeh z čias križiackej výpravy by mohol dostať aj podobu klasickej knižky, ak ho vydavateľ prijme. Potom prišla na svet spomínaná kniha Milica a knieža a po nej autorka napísala dva diely voľného pokračovania o Nitrianskom kniežatstve, Pribinovi a Mojmírovi, o ktorých sa vie všeobecne dosť málo.
„Písanie je pre mňa relax, zvlášť v poslednej dobe, keď synovia vyrástli a ja sa cítim dosť sama. Tvorba mi bráni, aby som to príliš prežívala,“ usmieva sa Tatiana Macková, ktorá si len tak pre seba rada písala už ako školáčka. Okrem písania ju baví čítanie, po práci civilnej zamestnankyne na polícii si naň vždy rada nájde čas.
