NITRA. Výstava v Bunkri vás prekvapí. Hneď v úvode šokuje erotickým videom, v ktorom sa dievčina zbaví aj dvoch posledných kusov oblečenia. Pri ďalšej prehliadke objavíte Homera Simpsona či inštaláciu s heslom Normalizace neskončila.
Výstava nesie názov Skúška sirén. Podľa kurátora Jakuba Krála hlavne preto, aby korešpondoval so samotným priestorom, ktorý už ako bývalý CO kryt neslúži pôvodnému účelu.
Tematickým rámcom výstavy je podľa Krála skúmanie možnosti medzigeneračnej autorskej spolupráce niekoľkých umeleckých individualít. Predstavujú sa dvaja zakladatelia ostravskej výtvarnej scény Jiří Surůvka a Petr Lysáček spolu so svojimi bývalými študentmi, dnešnými odbornými asistentmi aj súčasnými absolventmi. K prieniku autorských prístupov dochádza v bode konečnej inštalácie ako výsledku spoločnej práce v jednom priestore. Typickým znakom ich tvorby je práca s témou banality, zámerná neestetickosť a humor.
„Vystavujúci autori pre návštevníkov pripravili diela v rôznych médiách, je tu kresba, video aj inštalácia. V jednej z miestností sú výtvory Petra Lysáčka. Sú to vlastne strany vytrhnuté z časopisov a kníh perforované hrotom. Autor kresbu vždy sústredil okolo takto vzniknutého otvoru, ktorý je akýmsi limitom. Samotná kresba okolo je prejavom umeleckej slobody,“ hovorí Jakub Král.
Pavel Pernický, študent Petra Lysáčka a zároveň člen skupiny I love 69 popgejů, vystavuje v ďalšej miestnosti Bunkra inštaláciu, ktorá vyjadruje socio-politickú kritiku súčasnosti, uniformity a konzumu. „Je to taká skôr klubovňa, kde myšlienkové názory vytvárajú úplne novú kultúru. Nie som len kritický, na veci poukazujem a hľadám z nich východisko tým, že vytváram nový uhol pohľadu na ne,“ hovorí Pavel, známy pod umeleckým menom Marius Konvoj.
Skupina Rekord, ktorú tvoria študenti Petra Lysáčka Milan Kutina, Peter Pavlán a Martin Egert, priniesla do Bunkra video s vyzliekajúcou sa dievčinou.
„Keď ženy robia erotické video, veľmi často v tej miestnosti visí nejaký obraz. Zostavili sme sériu takýchto krátkych videí, kde obrazy na stene striedame, pričom sa mení aj zariadenie izby aj sporé oblečenie ženy. Pohyby sú viac-menej stále rovnaké, ale málokto si pri tom všimne tie zmeny okolo, najmä tých umeleckých diel,“ vysvetľujú chalani z Recordu. „Ako sú často ženy pod nejakým tlakom, zneužívané k tomu, aby sa pred fotografom vyzliekali, tak je aj to umenie v pozícii niečoho zneužívaného.“
Inštalácia starého rádia Jiřího Surůvky, jedného zo zakladateľov ostravskej scény, hrá len jednu frekvenciu, ktorá prakticky neexistuje. Je to vlastne iba nejaký šum, pretože v Bunkri nie je signál.
Ďalšia Surůvkova inštalácia s plagátom Homera Simpsona, kartónmi a taškou s rôznymi nepotrebnými vecami je podľa Krála prácou s materiálom so snahou vystaviť niečo, čo nemá nejakú cenu, hodnotu.
Časť vystavujúcich autorov v Bunkri počas vernisáže.
Ukážky niektorých prác inštalovaných v Bunkri. FOTKY: (ČE)
