Sezóna je za vami. Za posledné tri roky je to tretia medaila. Ako ste spokojný s bronzovým extraligovým ročníkom?
- Keď sa na to človek pozrie s odstupom, tri medaily po sebe sú pekným vysvedčením. Človek je za to určite rád, aj keď každá sezóna bola trošku iná, každú medailu získalo trochu iné mužstvo. Prvý medailový ročník bol prelomový po tom, čo sa Nitra vďaka akejsi reorganizácii vyhla baráži a vybudovala konkurencieschopné mužstvo. To nakoniec skončilo tretie. Následne v sezóne, v ktorej sme skončili druhí, sa tím ešte posilnil a priebeh toho roka bol veľmi optimistický. Vo finále sme vtedy odohrali vyrovnanú sériu a až siedmy zápas rozhodol o titule. Keď sa pozrieme na tieto tri sezóny, aj vedenie, fanúšikovia a hráči to vnímali tak, že po druhom mieste by sme to chceli ešte vylepšiť. Mužstvo sa síce zmenilo, ale sezóna sa nedá do detailov naplánovať, aj keď nakoniec bola veľmi dobrá. Nebola však podľa očakávaní, ako si všetci priali. Jednoducho sme mali obrovské očakávania, ktoré sa nenaplnili a po tom, ako sme vypadli po siedmich semifinálových zápasoch, je v hráčoch, fanúšikoch, tréneroch aj vo vedení akási pachuť určitého sklamania.
Vo štvrťfinále play-off ste bez vážnejších problémov vyradili Martin. Aj keď to tak nevyzeralo, mohol sa podľa vášho názoru v semifinále proti Banskej Bystrici pod výkon hráčov podpísať príliš jednoduchý postup zo štvrťfinále?
- Vo štvrťfinále sme mali dobré obdobie v tom, že prakticky každú šancu sme premenili. Tým pádom určité zlomenie súpera aj samotný postup prebehli veľmi hladko. Naopak, s Banskou Bystricou sa v tomto smere karta obrátila opačnou stranou. Ľahkosť vymizla a z toho vyplynulo aj to, že zápasy boli iné, takisto to má vplyv na psychiku a úplne všetko.
Nielen v súvislosti s hernou stránkou, ale najmä pri strieľaní gólov sa tím počas celej sezóny spoliehal najmä na prvú päťku okolo Jozefa Stümpela. Rovnako to napokon bolo aj v play-off. Nevnímali ste to ako určitý hendikep, že keď sa nedarí prvej formácii, nedarí sa celému tímu?
- Takto by som to negeneralizoval. Boli zápasy, keď prvá formácia jednoznačne ovládla štatistiky aj produktivitu zápasu, či už herným prejavom alebo kanadskými bodmi. Boli však aj zápasy, keď zabrali aj iné formácie.
Očakávali ste od niektorých hráčov, formácií lepšiu produktivitu alebo herný prejav vo všeobecnosti?
- Keď som teraz po sezóne sedel s Mirom Kováčikom a bavili sme sa o týchto záležitostiach, v určitom momente som musel Mira trošku upokojiť a vysvetliť mu môj prístup k týmto veciam. Samozrejme, od každého hráča očakávam viac. V tomto smere som akoby trošku nenásytný. Čakám viac od Romana Tománka, čakám viac od Davida Königa alebo Vlasta Lakosila. Skrátka, od každého hráča, keď ho podrobne poznám, čakám niečo navyše. To ale neznamená, že som sklamaný. Znamená to iba to, že keď na ľade sledujem ich schopnosti, bol by som nesmierne rád, keby zo seba dostali maximum alebo viac. Keď sa pozriete na jednotlivé zápasy, je vidieť, že všetci hráči zo seba vydali všetko. Napríklad, po poslednom zápase s Banskou Bystricou, nemôžem povedať, že by ktokoľvek v zmysle nasadenia po fyzickej stránke zo seba všetko nevydal. Existuje však aj určité umenie, ktoré je ovplyvnené psychikou. Nikdy sa nedá na 100 % docieliť, aby išli tieto veci ruka v ruke. Ak by každému hráčovi išla karta na výbornú, dopadlo by to dobre, ale ono to tak nebolo. Pritom to tak nebolo ani v Banskej Bystrici. Tá zase mala ale šťastný okamih, keď využili chybu, ktorú sme my využiť nedokázali. Šport je však o chybách a o ich využití.
Vyrovnané semifinále sa natiahlo na sedem zápasov. Trikrát sa dokonca rozhodovalo v predĺžení alebo neskôr. Teraz, s odstupom času niekoľkých dní, kde vidíte vy rozhodujúce momenty, v ktorých sa semifinále rozhodovalo? Aké boli tie detaily, ktoré napokon rozhodli, že do finále pôjde Banská Bystrica?
- Každý zápas, ktorý sme prehrali, sme rovnako mohli aj vyhrať. V podstate môžeme povedať, že rozhodol v poradí druhý zápas, ktorý sme viedli, ale stratili v nájazdoch, ale takisto môžeme povedať, že to bol siedmy zápas. Nedá sa povedať, že by niektoré stretnutie nebolo hrateľné. Séria bola veľmi vyrovnaná, každý zápas sme detailne preberali a analyzovali. Nebol problém v kondícii, nebol problém, že by sme zle nastavili taktiku. Jednoducho, nie každý hráč dodrží úplne všetko, čo mu tréner povie. Niekto má iné priestorové vnímanie, preto sú formácie, ktoré hrajú oslabenia, a sú tam hráči, ktorí majú cit pre vyplnenie priestoru, sú obetaví, ale napríklad nemajú schopnosť streliť gól. Na druhej strane sú hráči, ktorí hrávajú presilovky, pretože majú iné vlastnosti a z toho vznikajú špeciálne formácie. To sú veci, ktoré tvoria tím tak, že je vyvážený vo všetkých smeroch. Mužstvo, ktoré sme mali v aktuálnej sezóne, bolo v globále výborné. Ale ako hráči nemajú športovú formu po celý rok a je z toho akási sínusoida, tak my sme mali jej vrchol napríklad s Martinom. Potom to išlo trošku dole a možno keby sme sa dostali do finále, krivka by opäť stúpla. Tieto veci ale zatiaľ našťastie nikto na svete nedokáže presne naplánovať.
Možno je ešte predčasné riešiť tieto záležitosti, ale predsa. Začínate už uvažovať o ďalšej extraligovej sezóne, respektíve zostávate v Nitre?
- Myslím si, že tieto veci bude lepšie preberať až v čase, keď bude všetko naozaj uzatvorené.
