NITRA. O význame náleziska v Bojnej, archeológii vo všeobecnosti a hrdosti na našu históriu diskutovali na stretnutí v kaviarni DAB dvaja významní slovenskí archeológovia, uznávaní aj v rámci stredoeurópskeho priestoru.
50 rokov v archeológii
Riaditeľ Archeologického ústavu SAV Nitre Matej Ruttkay predstavil svojho kolegu Karola Pietu, ktorého meno je úzko späté najmä s výskumom lokality Bojná a hrobky germánskeho veľmoža s bohatou hrobovou výbavou v Poprade-Matejovciach.
Karol Pieta je zamestnancom AÚ SAV od roku 1964, čiže vlani oslávil 50. výročie intenzívnej práce pre slovenskú a európsku archeológiu. „Od začiatku sa venoval celému Slovensku. Na pár rokov zakotvil na výskume lokality Liptovská Mara, kde sa mu podarilo vybudovať prvý archeologický skanzen na Slovensku,“ predstavil Matej Ruttkay úspechy Karola Pietu.
„Jeho záber je od začiatku široký. Na jednej strane je špecialistom na niektoré špecifické obdobia ako je napríklad púchovská kultúra, ale venuje sa aj ďalším obdobiam - v poslednom desaťročí sa posunul do mladšej doby počiatkov našich národných dejín s dôrazom na 9. storočie. Zlomovým objavom bola lokalita Bojná. Niekoľko rokov intenzívne viedol aj naše spoločné výskumy s Kuvajtom na ostrove Failaka, kde sa skúmala osada z doby bronzovej a zaniknutá starokresťanská dedina.“
Nájazdy „detektorákov“
To, že je našom regióne veľmi zaujímavá lokalita, bolo podľa Ruttkaya známe už dávnejšie. Rôznymi cestami sa do archeologického ústavu alebo pamiatkového úradu dostávali časti alebo väčšie súbory pokladov - depotov, čo boli väčšinou železné predmety zhruba z doby veľkomoravskej. „Napriek tomu, že sa to dialo pomerne pravidelne, ani jeden z vtedajších špecialistov na stredovek nemal v sebe nejaký ten motor k tomu, aby začal taký náročný výskum, do akého sa potom pustil Karol Pieta,“ pokračuje Ruttkay. „Pre tento výskum sa mu podarilo zapáliť nielen celý rad odborníkov, ale aj obyvateľstvo obce.“
V Bojnej začiatkom 60. rokov prebehol podľa slov Karola Pietu krátky 10-dňový výskum, ale objem a kvalita nálezov neboli nijako významné. „Dnes sa uškŕňame a hovoríme si, aké to bolo vtedy umenie vykopať tri také sondy, pri ktorých sa tak málo našlo,“ vraví Pieta.
„Slovensko je v posledných 15 rokov vystavené priam nájazdom „detektorákov“ – hľadačov pokladov s detektormi kovov, ktorí narušujú a vykrádajú archeologické štruktúry. Často ich nálezy končia na burzách v zahraničí či v nelegálnych zbierkach. Stalo sa to aj v prípade Bojnej a paradoxne toto ohrozenie bolo impulzom pre odborníkov, aby sa konečne prebudili a všimli si túto lokalitu. Dnes si na Bojnej nekopne žiadny vykrádač, pretože aj každý obyvateľ obce vie, čo má v takom prípade robiť.“
Jediný hrob mladej ženy
Počas dlhoročného výskumu v Bojnej sa popri iných cennostiach našli vzácne reliéfne pozlátené plakety z 9. storočia, ktoré dokladujú kresťanstvo na našom území ešte pred príchodom sv. Cyrila a Metoda. Texty na plaketách predstavujú najstaršie písomné pamiatky u stredoeurópskych Slovanov. Našiel sa tu aj unikátny bronzový zvon a úlomky ďalších troch.
Plakety či zvon sú podľa Pietu novými historickými či výtvarnými symbolmi našej minulosti a novodobými ikonami Slovenska, o čom svedčí aj obrovský záujem o zhotovenie replík a možnosti vystavovania. Ťažisko nálezov z Bojnej mohli ľudia obdivovať aj vo Vatikánskych múzeách.
Po rokoch výskumov si dnes návštevníci v lokalite Bojnej môžu pozrieť repliky slovanských obydlí, v akých kedysi žili naši predkovia, vo veľkomoravskej zemnici môžu vidieť funkčný model pece. Pozostatky sakrálnej stavby a pohrebisko sa zatiaľ nepodarilo nájsť, v poliach, lesoch a kopcoch rozsiahleho areálu sa ale podľa Pietu skrývajú ešte mnohé veci, možno aj zvonica. Objavili však dve mohyly. V jednej z nich bol hrob spoločensky významnej mladej ženy z 9. storočia s bohatou výbavou, v druhej, ktorá mohla byť symbolickým hrobom – kenotafom, sa našli zbrane a podobné veci.
BOJNÁ MÁ ŠŤASTIE NÁHLEHO OPUSTENIA
„Bojná je lokalitou s mnohými atribútmi, ktoré z nej umožňujú spraviť „pútnické miesto“, miesto, kde sa dejiny konali a kde ich aj dnes možno vidieť a cítiť. Bojná má to šťastie náhleho opustenia, ku ktorému došlo po dobytí systému opevnení,“ konštatuje Karol Pieta. „Nedošlo ku kontinuite vývoja, ktorá je síce historicky sympatická a vierohodná, ale pre bádateľov často zničujúca. To je aj prípad Nitry, Bratislavy či Devína, kde potomkovia nechtiac stavebne či inak ničili stopy po svojich predchodcoch.“ (ČE)
