Hospic pacientov preraďuje, iba administratívne. Ministerstvo to nerieši.
TRSTICE. Tri mesiace. To je čas, počas ktorého štátna poisťovňa akceptuje pobyt pacienta v hospici. Po jeho uplynutí môže zariadenie požiadať o predĺženie maximálne o ďalší mesiac v prípadoch, ak ide o ochorenie, ktoré je takzvane nezvládnuteľné v domácom prostredí.
Limitovanie hospitalizácie však predstavuje pre mnohých pacientov, ktorí tento čas prežijú, pre ich rodiny a samotných prevádzkovateľov hospicov finančný problém.
Pobyt si platí aj pacient
„Ako ďalej s pacientom, ktorého stav vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť alebo keď je napríklad v kóme? A kto preplatí pobyt pacienta po tých troch mesiacoch, keď nemá žiadnych príbuzných?“ pýta sa František Juhos, starosta Trstíc.
Neziskovka, ktorú v dedine založil, prevádzkuje zdravotno-sociálne centrum. To otvorilo lôžkové oddelenie s hospicovou starostlivosťou medzi prvými na Slovensku už v roku 2004.
Vtedy mali byť pacienti podľa nariadenia ministerstva zdravotníctva v hospici len 14 dní. Práve na podnet Františka Juhosa vtedajší minister zdravotníctva tento čas pre jeho krátkosť z nariadenia vyňal.
Všeobecná zdravotná poisťovňa si však v apríli 2013 zmenila spôsob schvaľovania hospitalizácií a odvtedy prepláca pacientom v hospici len tri mesiace.
„Za desať rokov prevádzky bol u nás v priemere jeden pacient 78 dní. Toho, kto tento čas prežil, sme zatiaľ nikdy neprepustili. Robíme to tak, že ich preraďujeme do domova dôchodcov alebo do domova sociálnych služieb, ale nie fyzicky, iba administratívne. Čiže pacienti ostávajú ležať na tej istej posteli, lebo potrebujú tú istú lekársku starostlivosť ako predtým, ak nie v niektorých prípadoch rakoviny aj väčšiu. A lekár či sestra v domove alebo DSS nie sú,“ povedal starosta.
Dodal, že na 25-lôžkovom oddelení im v súčasnosti leží okolo 23 pacientov, z toho asi dvanásť „hospicových“. Poisťovňa za každého platí tisíc eur mesačne, pacient dopláca 385 eur. Po ich „administratívnom preradení“ dostane hospic iba 320 eur mesačne. Zvyšok vykrýva rodina spoločne s hospicom. Vlani mal trstický hospic za to, že dorovnával náklady na pobyt pacienta, výpadok vyše 60-tisíc eur.
„Nevieme, prečo poisťovňa nezadala 3 mesiace ako priemernú dobu hospitalizácie, tak ako je v nemocnici 28 dní.“
Bdelá kóma
Hospic je podľa hovorkyne Petry Balážovej zariadenie pre pacientov, ktorí sú v terminálnom štádiu ochorenia. Nie je určený pre pacientov, ktorí potrebujú opatrovateľskú starostlivosť. Poisťovňa však revíznymi kontrolami mala zistiť, že v hospicoch boli aj pacienti, ktorí potrebovali opatrovateľskú starostlivosť. Aj preto zmenila svoje interné usmernenie.
„Poisťovňa schvaľuje v indikovaných prípadoch pobyt na 6 mesiacov a po uplynutí tohto času zariadenie musí požiadať o predĺženie. Ak poistenec naďalej spĺňa kritériá, poisťovňa pobyt schváli na potrebné obdobie. Ak hospic poskytuje zdravotnú starostlivosť poistencom v kóme vigile, pobyt poistenca je bez obmedzenia,“ povedala Balážová.
V prípade pacienta s bdelou kómou môže byť podľa nej viacero možností.
„Pacient môže byť hospitalizovaný v nemocnici a poisťovňa bude jeho pobyt hradiť platbou za lôžkodeň. Druhou možnosťou je hospitalizácia v hospici, kde následne priamo hospic komunikuje so zdravotnou poisťovňou o akceptovaní úhrady za lôžkodeň. Alebo je v domácom prostredí, kde zdravotná poisťovňa zabezpečuje ošetrovanie prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti,“ dodala.
V Čechách bez limitu
Podľa prezidentky Asociácie hospicovej a paliatívnej starostlivosti Slovenska Aleny Kollárovej pobyt jedného pacienta v nemocnici stojí však poisťovňu niekoľkonásobne viac, ako jeho pobyt v hospici.
„Je tiež otázne, prečo sa jednoznačne stanovuje čas hospitalizácie v hospici, ak si uvedomíme aj to, že suma peňazí za všetkých hospicových pacientov – aj keby boli poisťovňami uhrádzané všetky náklady, teda zhruba 60 eur na deň, je smiešne nízka v porovnaní so sumou peňazí vyplácaných nemocniciam. Počet lôžok na Slovensku oproti lôžkam v nemocniciach je len asi 0,4 percenta,“ poznamenala Kollárová s tým, že v susedných Čechách, kde funguje hospicová starostlivosť dlhšie a kde majú s jej poskytovaním viac skúseností, nelimitujú jej dĺžku.
Pri takom nastavení systému ako je na Slovensku, na tom teda v konečnom dôsledku podľa nej dopláca štát.
„Ak sa občan stará o chorého príbuzného, dá si vyplácať ošetrovné, ak sa občan stará o chorého príbuzného a v dôsledku toho je nútený ukončiť pracovný pomer, respektíve príde o zamestnanie, štát vyplatí dávku poistenia v nezamestnanosti alebo stratí na odvodoch z jeho mzdy.“
Ministerstvo zdravotníctva dĺžku hospitalizácie pacienta v hospici, ktorú si určila poisťovňa, nerieši. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je podľa Zuzany Čimárikovej z re-zortu „predmetom zmluvného vzťahu poskytovateľa zdravot-nej starostlivosti a zdravotnej poisťovne, do ktorého ministerstvo nezasahuje.“
